Američania založili NASA, najväčší kozmický program

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

WASHINGTON / Dňa 29. júla 1957 americký Kongres počas takzvanej sputnikovej krízy vyzval k akcii, ktorej účelom malo zaistiť Spojeným štátom účasť na skúmaní novootvoreného priestoru - vesmíru. Aj napriek zápasu s technikou, nehodami a nedostatkom peňazí je NASA najväčším a najvplyvnejším kozmickým programom planéty.

Prezident Dwight Eisenhower nechal presunúť všetky nevojenské súčasti vesmírneho programu agentúry DARPA na novozaloženú agentúru NASA.

Medzi jej úspechy patrí okrem pristátia na Mesiaci aj vývoj prvej opakovane použiteľnej kozmickej lode a pokročilej sondy, ktorá preskúmala slnečnú sústavu.

Slávne Apollo

Sovieti získali vo vesmírnych pretekoch náskok vďaka tomu, že americké snahy po druhej svetovej vojny boli značne roztrieštené. NASA fungovala od svojho založenia predovšetkým ako usmernenie týchto snáh.

V roku 1961 sa spoliehal prezident John Fitzgerald Kennedy na pracovníkov NASA, píše server history.com. "Som presvedčený, že tento národ si môže stanoviť za cieľ vyslať človeka na povrch Mesiaca a dopraviť ho bezpečne na Zem skôr, než uplynie toto desaťročie."

Program Apollo, vďaka ktorému sa v rokoch 1969 až 1972 na Mesiac pozrelo tucet astronautov, zostáva dodnes jedným z najväčších úspechov amerického vesmírneho programu.

Dve tragické havárie

Po ňom sa pozornosť NASA obrátila k nepilotovaným letom (sonda Mariner, Voyager) a okrem sovietsko-amerického letu Sojuz-Apollo sa Američania na obežnú dráhu dostali až na počiatku 80. rokov na palube raketoplánu.

Opakovane použiteľná vesmírna loď tvarom pripomínala lietadlo a mala zjednodušiť lety do vesmíru. Tento cieľ zostal nenaplnený.

Raketoplány vyniesli do kozmu dôležité družice vrátane Hubblovho vesmírneho teleskopu. Okrem neho zapríčinili i dve najväčšie katastrofy v dejinách vesmírnych letov.

Dve havárie (stroj Challenger v januári 1986 a Columbia vo februári 2003) skončili smrťou celej sedemčlennej posádky. Obe nehody priniesli prerušenie ďalších letov a zdržanie programov.

Malý krok pre človeka...

Pred 45 rokmi pristála na Mesiaci prvá ľudská posádka. Lunárny modul Eagle s americkými astronautmi Neilom Aldenom Armstrongom a Edwinom Eugeneom Buzzom Aldrinom po štvordňovom lete pristál 20. júla 1969 v Mori pokoja na Mesiaci.

Neil Armstrong zomrel v auguste 2012. Pozrite si priložené video:

O šesť hodín neskôr Armstrong urobil legendárny "veľký skok pre ľudstvo", keď vystúpil na povrch vesmírneho telesa najbližšieho Zemi.