Na Antarktíde a v Grónsku sa zvyšuje tempo topenia ľadovcov

LONDÝN / Ľadová pokrývka dvoch najväčších ľadom pokrytých území na našej planéte, Grónska a Antarktídy, sa zmenšuje tempom tristodesať kubických kilometrov za rok. Vedci to zistili pomocou údajov z európskej družice CryoSat-2, ktorá meria hrúbku zemskej ľadovej pokrývky a ľadovcov. Družicu na obežnú dráhu vyslala v roku 2010 Európska vesmírna agentúra (ESA).

Ešte viac znepokojujúca je rýchlosť, s akou tieto dva regióny prichádzajú o ľadovú pokrývku. Od roku 2009 sa totiž rýchlosť viac než zdvojnásobila, čo dokladá, aké dramatické dopady začínajú mať vo svete klimatické zmeny.

Výskumníci z nemeckého Inštitútu Alfreda Wegenera pre polárny a morský výskum použili dáta, ktoré družica CryoSat zhromaždila. Chceli zistiť, k akým zmenám došlo v posledných troch rokoch na Antarktíde a v Grónsku.

Súčasťou družice je vysoko presný výškomer, ktorý vysiela krátke radarové impulzy, ktoré sa následne odrážajú od ľadovej plochy späť k družici. Na základe dĺžky trvania celého procesu merania je možné vypočítať výšku ľadu pod sondou. 

Najvyššie straty

Zistilo sa, že len samotné Grónsko prichádza asi o 233 kilometrov kubických ľadu za rok. Na Antarktíde je ročná strata objemu ľadu približne sedemdesiatosem kilometrov kubických.

Za posledných dvadsať rokov, kedy boli výškopisné satelitné záznamy zozbierané, sú tieto straty doteraz najvyššie. Vedci, ktorí minulý týždeň publikovali výsledky práce v časopise Cryosphere, upozorňujú, že v dôsledku topenia sa od roku 2009 zdvojnásobil aj podiel ľadových pokrývok na vzostupe hladiny morí.

"Zistili sme, že od roku 2009 sa ročná strata objemu ľadu v Grónsku zvýšila približne o faktor dva, objem ľadovej pokrývky v západnej Antarktíde potom o faktor tri," uvádza glaciologička a jedna z autoriek štúdie Angelika Humbertová.

Dodáva, že zatiaľčo objem ľadovej pokrývky v západnej časti Antarktídy a jej najzápadnejšieho cípu Antarktického polostrova rapídne klesá. Východná časť Antarktídy naopak zaznamenáva jeho nárast. Ide ale len o mierny nárast, ktorý nemôže kompenzovať straty na opačnej strane kontinentu.

Ztenšovanie grónskych ľadovcov

Výskumníci ďalej tvrdia, že na grónskom ľadovci Jakobshavn zaznamenali doposiaľ najväčšie výškové zmeny spôsobené úbytkom ľadu. Tento ľadovec, ako sa nedávno zistilo, presúva do oceánu ľad väčšou rýchlosťou, než akýkoľvek iný ľadovec. V posledných rokoch sa stenšuje aj ľadovec Pine Island.

Objav takého úbytku ľadu je zásadný a znamená ďalšiu ranu tým, ktorí popierajú klimatické zmeny. Väčšinou argumentujú tým, že rýchly úbytok ľadu, ktorý sa dá momentálne pozorovať v Arktíde, vyrovnáva jeho odpovedajúci nárast v Antarktíde.

Úbytok na Antarktíde

Meranie družice CryoSat dokazuje, že Antarktída de facto žiadny prírastok nezaznamenáva, hoci je, vďaka omnoho vyššej priemernej nadmorskej výške, podstatne chladnejšia než Arktída.

Antarktída v skutočnosti stráca značné množstvo ľadu, pričom v prípade jej západnej časti sa tak deje veľmi znepokojujúcim tempom.

Tento bod zdôraznil aj vedec Mark Drinkwater, ktorý má v rámci Európskej vesmírnej agentúry na starosti práve misiu CryoSat. "Tieto výsledky ponúkajú veľké ľadové plochy. Zvlášť zrejmé je to v častiach Antarktického polostrova," hovorí Drinkwater.

Podľa neho totiž práve tu prinášajú pozoruhodné javy svedectvo o nepretržitom otepľovaní polostrova, kde je rýchlosť tohto otepľovania niekoľkonásobne vyššie než je celosvetový priemer.