Príbeh jednej tragédie. Aralské jazero zaniká

KYZYLKUM / Aralské jazero bolo v šesťdesiatych rokoch minulého storočia štvrtým najväčším jazerom sveta. Sovietsky zväz sa ale rozhodol založiť na vyprahnutých pláňach v Strednej Ázii bavlníkové plantáže. Hladina jazera postupne klesala a brehy ustupovali. Dnes takmer neexistuje, píše The Daily Mail.

Sovietsky zväz postavil sústavu zavlažovacích kanálov, ktorá odvádzala vodu z riek Syrdarja a Amudarja. Tie jazero Aral napájali. Jeho hladina postupom času klesla a brehy začali ustupovať.

Dnešné satelitné snímky hovoria jasne, že sa jazero zmenšilo na desať percent svojej pôvodnej veľkosti a rozdelilo sa na tri časti. Severná lagúna sa nachádza v Kazachstane, dve južné v Uzbekistane, píše The Daily Mail.

Len šesť druhov rýb

Voda v zbytkoch jazera je natoľko znečistená, že z nej takmer zmizol život. Zničili ho hnojivá a pesticídy z okolitých polí a plantáží. Postupne narastala koncentrácia soli, ktorá sa zvýšila z pôvodných 14 na viac ako 70 gramov soli na liter. Pre porovnanie - v moriach sa bežne pohybuje okolo 35 gramov na liter.

Z pôvodných 32 druhov rýb ich zostalo len šesť. Vymreli aj niektoré druhy, ktoré boli umelo vysadené v sedemdesiatych rokoch. Voda je už príliš slaná i pre ne.

Za úbytkom vody stojí aj miestna klíma. Nad jazerom sa netvorí toľko oblačnosti ako kedysi. Dôsledkom toho sú letá teplejšie a suchšie, píše Washington Post.

Hrozba rakoviny

Rovnako sa znížila aj hladina podzemnej vody, čo viedlo k úbytku vegetácie a ďalšiemu šíreniu púšte. Vyschla aj väčšina mokradí, ktoré kedysi poskytovali úkryt mnohým živočíchom.

Reprofot/stormchaser.ca

Soľná púšť predstavuje zdravotné riziko aj pre miestnych obyvateľov. Veterné búrky prenášajú daždivý prach z vyschnutého dna až do vzdialenosti 500 kilometrov.

Ľudia, ktorí žijú vo vyschnutej delte rieky Amudarja, trpia častejšie dýchacími ťažkosťami, očnými chorobami, majú problémy s pečeňou a ľadvinami, sú chudokrvní. Nevyhýba sa im ani rakovina hrtanu.

Voda tiekla do púšte

Kazašská vláda sa pred niekoľkými rokmi odhodlala k pokusu zachrániť severnú časť jazera. Pred tromi rokmi dokončila stavbu 13 kilometrov dlhej hrádze, ktorá zabraňuje odtoku vody ďalej na juh.

Reprofoto/wmo.int

Jednotlivé časti jazera sa od seba natoľko vzdialili, že sa navzájom nenapájali. Voda zo severnej časti sa na juhu rozlievala do púšte, kde následne vysychala.

Neistá budúcnosť

Hrádza predstavovala pre postsovietsky štát veľkú investíciu. Pomohla mu pôžička vo výške 68 miliónov dolárov od Svetovej banky.

Pozrite sa, ako jazero postupne vysychalo:

Kazachstan sa snaží zachrániť svoju časť jazera, ale budúcnosť väčšej, uzbeckej časti, je neistá.