Mýty a fakty o ebole. Takto sa môžete ochrániť

NEW YORK / Pandémia eboly si v západnej Afrike vyžiadala už štyritisíc životov. Svetová zdravotnícka organizácia však tvrdí, že počet obetí môže dramaticky narásť. Svet žije v strachu a dennodenne sa stretávame s množstvom špekulácií a teórií, ktoré ho len prehlbujú. Vedecká žurnalistka Laurie Garrett v najnovšej štúdii oddelila fakty od teórií. Presné a aktuálne informácie totiž môžu ľuďom pomôcť prijať opatrenia a zaujať racionálny prístup k ochoreniu.

1. Ebola je problémom chudobných krajín

Dokým neochorela španielska sestrička Teresa Romero, vyspelé krajiny Európy, Severnej Ameriky a Ázie boli presvedčené, že vírus dokážu udržať na uzde.

Po potvrdení druhého nakazeného v USA riaditeľ amerického centra pre prevenciu a kontrolu chorôb Tom Frieden vyhlásil: "Sme schopní ho zastaviť v zárodkoch". Žiaden systém však nie je stopercentný. 

Romero sa nakazila, keď sa pri vyzliekaní ochranného odevu dotkla rukou tváre.

Pred niekoľkými rokmi vystrašil svet vírus SARS. Ten sa, rovnako ako ebola, šíri telesnými tekutinami. Keď sa v roku 2003 vírus v Ázii rozšíril, v niektorých nemocniciach mali množstvo nakazených medzi zdravotníckym personálnom, zatiaľ čo v iných, s rovnakým počtom nakazených pacientov, nebol infikovaný žiaden zo zamestnancov, napísala vedecká žurnalistka a držiteľka Pulitzerovej ceny Laurie Garrett v článku pre Washington Post. 

SITA

V bohatých krajinách je ale najväčším nebezpečenstvom arogancia respektíve viera v to, že moderné technológie a dokonalé núdzové plány zabezpečia, že sa vírus nebude šíriť ďalej. Arogancia bola dôvodom, prečo v roku 2003 zápasili so SARS špičkové torontské nemocnice ešte dlho po tom, ako ho porazili v chudobnom Vietname.

Táto arogancia tiež spôsobila, že Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2013 okresala rozpočet pre boj proti epidémiám a peniaze presunula do fondov na podporu boja proti rakovine a srdcovým chorobám. Je to arogancia, prečo politici škrtajú zdravotnícke rozpočty vždy, keď majú pocit, že majú epidémiu pod kontrolou. Následne však prepadajú zúfalstvu, keď sa objaví ďalšia epidémia.

2. Vďaka plánom po 11. septembri sme pripravení čeliť epidémii

Po teroristických útokoch v septembri 2001 a antraxových odkazoch americkým politickým a vojenským špičkám, nariadil kabinet Georgea W. Busha masívnu revíziu krízových plánov v boji proti bioterorizmu.

Každé jedno zdravotnícke zariadenie v USA bolo pripravené na prípadný príchod nákazlivého ochorenia. Vojenské a zdravotnícke organizácie dostali miliardy dolárov, aby dokázali včas diagnostikovať ochorenie či vytvoriť vakcíny a lieky voči vysoko patogénnym organizmom. Na každom zozname biologických organizmov bola ebola. Na základe tohto sa dá predpokladať, že Američania sú pripravení bojovať s nákazou.

SITA

V súčasnej dobe, keď pomoc potrebuje západná Afrika, reakcie zo strany USA sú rozpačité. "Nemáme kvalifikovaných ľudí, ktorí by mali skúsenosti s liečbou," tvrdia.

V pohotovosti sú aj slovenské úrady. "V prípade, ak by sa vyskytla ebola aj na Slovensku, sme na to pripravení," vyhlásila hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Lenka Skalická.

Slovenská republika má jednu podtlakovú komoru, do ktorej by bol nakazený pacient umiestnený. Podľa dostupných informácií sa naša krajina vie postarať o štyroch pacientov. Avšak slovenskí praktickí lekári sú na identifikáciu vírusu eboly prikrátki. Pozrite si reportáž:

3. Vírus sa prenáša vzduchom

Je pravda, že vírus mutuje. Posledná štúdia uverejnená v časopise Science tvrdí, že doposiaľ sa objavilo viac ako tristo mutácií. 

Vírus eboly však v porovnaní s bežnými ochoreniami nie je veľmi infekčný. Primárne riziko nákazy sa spája s telesnými tekutinami nakazených ľudí. Prenos môže nastať, ak príde ku kontaktu so sliznicou, píše The Guardian.

Od človeka, ktorý vyzerá zdravo, ebolu pravdepodobne chytiť nemožno. Avšak inkubačná doba môže byť až 21 dní.

SITA

Nebezpečenstvo sa spája s tými, ktorí ebolu mali a vyliečili sa. Infekční sú dovtedy, dokým sa vírus nachádza v ich telesných tekutinách. Minimálne vyliečení muži by mali s nechráneným pohlavným stykom počkať aspoň sedem týždňov.

4. Cestovné obmedzenia zabránia šíreniu eboly

Američania zatiaľ potvrdili dva prípady nákazy ebolou. Išlo o muža, ktorý pricestoval z Libérie a ženu, ktorá ho ošetrovala. Veľké americké letiská preto pristúpili k opatreniam, aby zabránili šíreniu nákazy - zaviedli zdravotné prehliadky, ktoré zahŕňajú meranie teploty u ľudí prilietajúcich z najviac postihnutých krajín.

Cestovné obmedzenia však pravdepodobne nepomáhajú. Jediné, ktoré malo ako taký vplyv na šírenie vírusu bolo v roku 2001. Letiská na východe USA boli po teroristických útokoch zatvorené niekoľko dní. Pravdepodobne v dôsledku toho sa chrípková sezóna posunula o dva týždne, aj tak ale nakoniec prišla.

SITA

Mnoho štátov sa snažilo obmedzením letov z niektorých krajín zabrániť šíreniu vírusu, v posledných rokoch napríklad SARS či H1N1, avšak vždy neúspešne. Bez ohľadu na to, aké radikálne sú opatrenia vlád, vírus si vždy nájde cestu k ľuďom.

5. Vakcína je na ceste

Kandidátov na vakcínu proti ebole je hneď niekoľko. Dve z nich dostali zelenú od Svetovej zdravotníckej organizácie. Pred pár dňami oznámili vývoj vakcíny Rusi. Okrem toho na lieku proti nebezpečnému ochoreniu pracuje niekoľko západných farmaceutických firiem. 

Potenciálne vakcíny sú teraz testované na ľudských dobrovoľníkoch. Ak sa do niekoľkých týždňov neprejavia významnejšie vedľajšie účinky, vakcíny sa začnú testovať v postihnutých krajinách, aby sa zistilo, či sú schopné ochrániť ľudí pred ebolou.

Následne prichádza konečná a najťažšia fáza - klinické porovnávanie vakcíny a placeba na stovkách ľudí, taktiež v postihnutých oblastiach.

Vakcína môže byť hotová najskôr na jar 2015. Či bude účinná, je otázne.