Nádej pre ochrnutých pacientov rastie aj vďaka slovenskému vedcovi

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SAN DIEGO/BRATISLAVA / Úspech pri liečbe kmeňovými bunkami hlásia z kalifornského San Diega. Pri operácii ochrnutého pacienta bol aj slovenský vedec Martin Maršala. Práve na základe jeho vedeckej práce lekári vykonali prvú operáciu, pri ktorej využili kmeňové bunky na to.

Cieľom operácie bolo transplantovať kmeňové bunky na miesto prerušenej miechy. Takíto pacienti nie sú schopní hýbať končatinami a necítia teplo, chlad alebo bolesť.

Chronický úraz miechy

"Prvotné skúšky sú zamerané na pacientov, ktorí mali chronický úraz miechy. A sú minimálne jeden až dva roky po úraze, maximálne dva roky po úraze," hovorí vedec pôsobiaci v Amerike Martin Maršala.

Kmeňové bunky sa u pacienta uchytili, po týždni bol v domácej liečbe. "Cieľom tejto iniciálnej fázy je zadefinovať, či tento prístup je bezpečný. Či tieto transplantované bunky nespôsobia nejaké ďalšie dodatočné poškodenie v mieste kde sa transplantovali," dodáva Maršala.

I keď to dopadlo úspešne, chce to mesiace, až roky, kým sa poškodená miecha uzdraví. "Aj keď nepredpokladáme, že dôjde k úplnemu vyliečeniu stavu kompletne ochrnutých pacientov, tak dúfame, že dôjde aspoň k čiastočnej obnove funkcií v oblasti prerušenia miechy," slovenský vedec.

Desaťročný výskum

Tejto operácii predchádzal desaťročný výskum. Vedci pracovali s kmeňovými bunkami, ktoré im poslali z kliník odobraté z embryií pochádzajúcich z prirodzených potratov. "Žiadny potrat nie je robený kvôli výskumu," uisťuje Maršala.

Ich používanie je v Európe zlegalizovné vo Veľkej Británii, čiastočne v Nemecku a dobrú legislatívu má Česko. Otázkou je, či výsledky tohto výskumu a operácií v budúcnosti pomôžu aj ochrnutým slovenským pacientom. "Súčasne platná legislatíva toto neumožňuje," uviedol Ján Vojtaššák.

To, že majú kmeňové bunky budúcnosť naznačuje aj klinický výskum u pacientov s chorobou ALS, ktorú zviditeľnilo oblievanie sa ľudí ľadovou vodou. "U niekoľkých pacientov došlo k stabilizácii chorobného stavu bez ďalšej progresie," dodal Maršala.