Sonda Philae poslala z kométy signál, potom jej došli batérie

DARMSTADT / Európska vesmírna sonda Philae nachádzajúca sa na vzdialenej kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko obnovila v piatok večer kontakt so Zemou, potom ale jej batériám došla energia. Mohlo by tak ísť o vôbec poslednú komunikáciu sondy s riadiacim strediskom.

"Spojenie sa obnovilo a vedecké dáta prúdia z kométy na Zem," uviedla najprv na Twittri Európska vesmírna agentúra.

"Signál sa stratil, žiadna ďalšia komunikácia," informovala neskôr agentúra.

Vedci však oznámili, že sa pred vybitím batérie sonde podarilo odoslať prakticky všetky očakávané dáta.

Sonda pristála na kométe v stredu. V piatok experti upozornili, že životnosť batérií sondy, odhadovaná na dva a pol mesiaca, sa blíži ku koncu.

Prístroj sa nachádza v tieni útesu, takže jeho solárne panely nedokážu načerpať dostatok energie zo slnečného svitu. Počas dvanásťhodinového dňa kométy svieti na sondu slnko len jeden a pol hodiny.

Podľa odborníkov ale nie je situácia úplne stratená. V piatok sa vedci pokúsili podmienky zlepšiť pootočením sondy tak, aby jej najväčší solárny panel zachytával čo najviac slnečného žiarenia, informoval spravodajský server BBC News.

Existuje tiež možnosť, že sa sama kométa natočí pri svojej ceste vesmírom priaznivejšie smerom k Slnku.

SITA

Nadšení vedci

Philae začala v piatok na povrchu vesmírneho telesa s vrtnými prácami a vedeckými experimentmi. Aj keby sonda zmĺkla, vedci sú vraj už teraz nadšení množstvom dát, ktoré získali.

Pred zatiaľ posledným spojením Zeme vraj sonda splnila až osemdesiat percent primárnych vedeckých cieľov.

Medzi nimi bolo odobranie vzoriek povrchových vrstiev kométy k analýze či vyslanie rádiových vĺn skrz kométu za účelom poznania jej vnútornej štruktúry.

Vedci dúfajú, že im zozbierané informácie pomôžu poodhaliť tajomstvo vzniku slnečnej sústavy pred 4,6 miliardami rokov.

Modul posiela fotografie, pohľadnice a tweetuje v rôznych jazykoch. Napriek tomu, že slovenskí vedci sa podieľali na jeho zostrojení, slovenčina chýba. Pozrite si priloženú reportáž Dáriusa Haraksina: