Ničenie amazonských pralesov ohrozuje podľa vedcov ovzdušie Zeme
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: ISIFA
LIMA / Ničenie amazonských dažďových pralesov bude mať nezvratný dopad na ovzdušie planéty. Tieto oblasti sú teraz v ohrození, pretože vlády nedokázali uznať či presadiť územné práva domorodcov. Uviedla to stanica BBC s odvolaním sa na vedeckú štúdiu, ktorá bola zverejnená na medzinárodnej ekologickej konferencii v Peru.
Chránené oblasti amazonských kmeňov s rozlohou asi štyri milióny kilometrov štvorcových zadržujú veľké množstvo uhlíka, ktorý uvoľnením do ovzdušia zhoršuje podľa vedcov klimatické podmienky a atmosférické zrážky po celom svete. Oblasti ohrozuje rozširovanie nekontrolovaného poľnohospodárstva a chovateľstva a aj ťažba dreva a ropy.
Prísne zákony
"Nikdy predtým sme nečelili takým tlakom vyvolaným súkromnými záujmami," povedal v peruánskom hlavnom meste Lima Edwin Vasquez, ktorý sa podieľal na vypracovaní novej štúdie o Amazónii. Vedec, ktorý je tiež predsedom organizácie COICA pre koordináciu domorodých amazonských kmeňov, vyzval úrady k rešpektovaniu práv pôvodných obyvateľov a ich životného prostredia.
Brazília síce pred časom prijala prísne zákony trestajúce ilegálnu ťažbu dreva v pralese vysokými postihmi, rozšírená korupcia medzi politikmi i policajtmi však praktickú kontrolu ich dodržovanie veľmi komplikuje. Vláda podľa ekologických aktivistov tiež vyčlenila k dohľadu nad tak veľkým územím príliš málo príslušníkov bezpečnostných sil.
Viac o 450 percent
Brazílska nevládna skupina Imazon v polovici novembra varovala, že celkové odlesňovanie na súkromných aj štátnych územiach v brazílskom povodí Amazonky stúplo k tohtoročnému októbru v porovnaní s minulým rokom o 450 percent. Plocha vyklčovaných lesov za rok dosiahla celkom 244 štvorcových kilometrov.
Zástupcovia 195 krajín budú v Lime až do 12. decembra pracovať na prípade návrhu novej klimatickej dohody, ktorá by koncom budúceho roku v Paríži mala nahradiť Kjótský protokol.
Cieľom novej dohody je predovšetkým zvrátiť nárast emisií skleníkových plynov, ktoré sa od roku 1990 zvýšili o 45 percent. Zvyšovanie priemerných teplôt chce udržať pod hranicou dvoch stupňov Celzia oproti úrovni pred priemyselnou revolúciou.