Papierový internet vznikol pred sto rokmi, mal pomôcť mieru vo svete

MONS / Belgickí právnici Paul Otlet a Henri La Fontaine si pred viac ako sto rokmi nedali malý cieľ. Chceli "proste" zozbierať všetky svetové znalosti a sprístupniť ich svetovej verejnosti v akejsi vtedajšej podobe internetu.

Na začiatku 20. storočia, ktoré neskôr ľudstvu prinieslo dva najničivejšie konflikty v dejinách, tak chceli nielen prispieť k šíreniu vedomostí, ale predovšetkým mieru. Pomôcť im mali najmodernejšie technológie tej doby a tiež ich vlastný katalogizačný systém.

Ich plán im ale nevyšiel. Pre sto rokmi bolo Belgicko naplno postihnuté hrôzami prvej svetovej vojny. napriek tomu sú dnes ich archívy, sústredené teraz v Monse na juhu krajiny, zaujímavým a ceneným svedectvom myšlienkového bohatstva prelomu 19. a 20. storočia.

Predstava 12 miliónov na kartičkách poctivo katalogizovaných a vzájomne na sebe odkazujúcich informácií, ku ktorým je možné sa odkiaľkoľvek zo sveta dostať na prosté vyžiadanie telegramom, výrazne predbehla svoju dobu.

Uznanie Googlu

Priznal to pred niekoľkými rokmi tiež internetový gigant Google, keď sa rozhodol pre partnerstvo s organizáciou, ktorá sa v súčasnosti o archív stará.

A to Otlet len tak mimochodom už v roku 1906 pomerne presne popísal jeden zo súčasných veľkých obchodných záujmov amerického vyhľadávacieho kolosu.

"Zajtra bude telefonovanie bezdrôtové, ako je telegrafovanie. Ako sa tomu dá neveriť? Budeme svedkami transformácie knihy. Každý bude nosiť malé zariadenie vo vrecku," popísal.

Svetové spojenie

Už pred viac ako sto rokmi sa tiež zaoberal otázkami masového spracovania dát, možnosťami organizovania toho, čomu sa dnes hovorí videokonferencia a podobne.

Emily Thiry zo súčasnej neziskovej organizácie Valonské archívne stredisko Mundanuem vysvetlila, že pôvodný projekt má niekoľko zdrojov. Jedným z prameňov bola spolupráca oboch mužov na univerzálnom systéme desetinného triedenia k indexovaniu a vyhľadávaniu informácií, ktorý mimochodom dodnes používa mnoho knižníc vo svete.

Systém Otlet a La Fontaine využili k zostaveniu a striedeniu tých 12 miliónov kartičiek, ktoré v roku 2013 UNESCO zaradilo na svoj zoznam svetového dedičstva. Teraz sú uschované v priestoroch archívneho centra Mundaneum v Monse.

Európske mesto kultúry

V súčasnosti prechádza jeho secesná budova, bývalý obchodný dom, rekonštrukciou. Otvoriť sa má budúci rok, kedy bude Mons jedným z Európskych hlavných miest kultúry.

"Tiež máme ich veľmi bohatý archív. Je rozdelený na niekoľko častí, týkajúcich sa pacifizmu, feminizmu alebo anarchizmu. Obaja zakladatelia boli pacifisti," pripomenula Thyri.

Pôvodne sa s projektom Medzinárodného múzea Otlet a La Fontaine predstavili v roku 1910 na Svetovej výstave v Bruseli. Následoval už výrazne utopický nápad Svetového mesta, v ktorom by sa myšlienkové dedičstvo ľudstva sústredilo. S plánmi je spojené meno architekta Le Corbusiera.

Začiatok konca

Po prvej svetovej vojne bol La Fontaine, od roku 1913 nositeľ Nobelovej ceny za mier, belgickým zástupcom na mierovej konferencii v Paríži a stál v roku 1919 pri zrode Spoločenstva národov. Svetový palác, ktorý sa mal stať základom budúceho Mundanea, vznikol v Bruseli o rok neskôr.

Časť prestížnych priestorov ale musel už v roku 1924 uvoľniť pre gumárenský veľtrh a to bol začiatok konca. Inštitúciu belgická vláda uzavrela v roku 1934.

Nacisti, ktorí počas druhej svetovej vojny Belgicko obsadili, polozabudnutý projekt nezaujímal vôbec. Obaja zakladatelia zomreli ešte pred koncom vojny a na ich rozsiahly archív a myšlienky padal ďalej len prach.

Všetko sa niekoľkokrát sťahovalo, do stále menej vyhovujúcich priestorov. Až v roku 1975 obnovil záujem o celý projekt profesor Warden Boyd Rayward z univerzity v americkom štáte Illinois, ktorý tiež publikoval prvý Otletov životopis. V roku 1998 sa rozhodlo, že sa zbierka presťahuje do Monsu.

"Veľa sa o nás nevie, ani v Belgicku. Možno len nemáme šťastie. Na začiatku 20. storočia mal projekt veľkú podporu, aj od vlády. V 20. a 30. rokoch sa záujem od podobných pacifistických myšlienok presunul skôr k ekonomike a praktickým veciam. Pomaly sa na to všetko zabudlo," podotkla Thyri.