Genóm kráľa Richarda III. prezradil neveru

LONDÝN / Britskí genetici prečítali kompletnú DNA anglického kráľa Richarda III. Narazili pritom na dôkaz o nevere, ktorá spochybňuje právo hneď niekoľkých kráľov zasadnúť na anglický trón.

V roku 2012 objavili britskí archeológovia v Leicesteri na mieste dávno zaniknutého františkánskeho kláštora hrob muža so silne deformovanou chrbticou.

Kompletná dedičná informácia

Vek kostry, stopy po mnohopočetných poraneniach z bitiek a v neposlednej rade i deformácia tela, nasvedčovali, že vedci našli pozostatky hrbáča Richarda III. Definitívne potvrdenie priniesli genetické testy.

Vedecký tím vedený Turi Kingovou z Leicesterskej univezity prečítal kompletnú dedičnú informáciu izolovanú z kostry.

Vedci našli v roku 2012 kostru pod parkoviskom. Patrí kráľovi Richardovi III. Pozrite si priložené video:

Nová záhada

"Na základe analýz môžeme s istotou 99,9994 percenta povedať, že kosti patrili Richardovi III.," potvrdila vedkyňa. Spoločne s kolegami vyriešili historickú hádanku a zároveň narazili na úplne novú záhadu.

SITA

Genetici porovnávali Richardovu mitochondriálnu dedičnú informáciu s DNA z mitochondrií Michaela Ibsena a Wendy Duldigovej. Obaja môžu nájsť svojich predkov až k Richardovej najstaršej sestre Anne z Yorku.

Mitochondriálnu DNA predáva potomkom iba matka. Richard a Anna ju zdedili po tej svojej, volala sa Cecilia Neville. Ide o mimoriadne vzácnu variantu a tú nesú i dneší potomkovia Anny z Yorku - Ibsen a Duldigová.

Tuctová varianta

Už to samo osebe stačí, aby o pravosti Richardových pozostatkov vedci nepochybovali. Turi Kingová sa ale rozhodla preveriť pomocou analýzy chromozómu Y Richardov pôvod po meči.

Chromozóm Y sa dedí z otca na syna. Richard by mal mať teda rovnaký Y chromozóm ako súčasní muži z rodu Somersetovcov. Lenže ten sa nepotvrdil. Richardove pozostatky nesú vzácnu variantu chromozómu Y. Somersetovci majú inú, tuctovú variantu.

Viac generácií,  viac príležitostí

Záhadu vysvetľuje ženská nevera a splodenie nemanželského syna. K tejto udalosti mohlo dôjsť na Richardovej strane rodokmeňa.

Ak by bola jeho matka neverná svojmu manželovi Richardovi Plantagenetovi, zdedil by Richard III. jej mitochondriálnu DNA. Namiesto kráľovského chromozómu Y pochádzajúceho od Eduarda III. by získal chromozóm matkinho milenca.

Z čiste štatistického hľadiska je oveľa viac pravdepodobnejšie, že nevera poznamenala rodokmeň na strane Eduarda III. smerom k Somersetovcom. Viac generácií znamená viac príležitostí.

Turi Kingová už skôr preukázala, že v Anglicku sa pravdepodobnosť výskytu nemanželského dieťaťa v každej generácii pohybuje medzi jedným a dvoma percentami.

Legitimita vychádza zo zákona

Je možné, že sa nemanželské deti vyskytli až v neskorších generáciách a pre nároky na trón nemá význam. Historici ale podozrievajú muža, ktorého nemanželský pôvod by s nárokmi na anglickú korunu zamiešal karty.

Podozrivým je John z Gentu. Ten pri akejkoľvek narážke na svoj pochybný pôvod prepadal záchvatom zúrivosti.

Britská historička ale poukazuje na to, že sa nároky na anglický trón neriadili výhradne pokrvným príbuzenstvom. Napríklad legitimita súčasnej kráľovnej Alžbety II. vyplýva zo zákona o nástupníctve z roku 1701. Ani ona, ani jej nástupcovia sa tak nemusia obávať o trón.