Gény zrady. Neveru máme v DNA, tvrdia vedci

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

RÍM / Sklony k nevere sú podľa vedcov zapísané v DNA. Zdôrazňujú ale, že sexuálne správanie neurčuje len súbor genetických faktorov. Svoju úlohu zohrávajú aj faktory biologické, kultúrne, historické a náboženské. O svojich poznatkoch vedci diskutovali na kongrese Európskej psychiatrickej asociácie (EPA) vo Viedni.

Vedci sa dlhodobo snažia odpovedať na to, prečo má niekto väčší sklon k zrade partnera. V jednej veci sa zhodujú: nejde len o psychológiu. Ten, kto podvádza, to robí aj preto, že to má vo svojej DNA, píše La Repubblica.

O takzvaných génov zrady sa zmieňuje štúdia austrálskej Queensland university. Túto hypotézu prevzali ďalšie štúdie, ktoré analyzovali experti na 23. kongrese Európskej psychiatrickej asociácie vo Viedni. Čo sa týka koncepcie geneticky podmienenej nevery, sú odborníci opatrní.

"Ide o hypotézu, ktorú treba overiť. Určite to nie je niečo, čo by mohlo byť pre chronických neverníkov akýmsi alibi," upozorňuje Marcel Waldinger z holandskej univerzity v Utrechte.

"Čisto psychologický prístup k otázke nevery už ale nie je možný, pretože sa objavili nové vedecké dáta hovoriace o vplyve neurobiologických a genetických faktorov," dodáva.

Môžu za to gény?

"Početné štúdie naznačujú, že niektoré osoby môžu byť vnímavejšie k druhým v hľadaní nových zážitkov v láske," vysvetľuje Richard Balon z Waynskej štátnej univerzity v Detroite, ktorý na viedenskom summite hovoril o tom, či je nevera normálny alebo patogénny jav.

Expert sa odvolával na niekoľko štúdií, z ktorých bola jedna publikovaná v časopise Plos One. Naznačuje sa v nich, že za sklonmi k nevere či zrade by mohlo byť genetické usporiadanie systému dopamínu a oxytocínu.

Nie náhodou sú tieto neurotransmitery považované za hormón radosti, odmeny, túžby po nových emóciách.

Nepriznajú sa

Štúdie, ktoré ukazujú, že sklony k promiskuite treba hľadať aj v genetickej výbave, boli realizované aj na jednovaječných dvojčatách - mužoch i ženách. Vedci dospeli k záveru, že v prípade rovnakej DNA sú veľmi podobné predpoklady k nevere.

"Viesť vedecké štúdie o zrade je obtiažne. Je málo tých, ktorí sú ochotní pripustiť, že majú mimo svoj partnerský vzťah ešte ďalší pomer, takže je ťažké dospieť k štatisticky preukázateľným výsledkom. Môžeme povedať, že vzťah medzi génmi a neverou je, ale je to treba hlbšie analyzovať," konštatovali Balon a Waldinger.

Vedci zdôraznili, že gény nefungujú bez prostredia. "Sexuálne správanie určuje súbor genetických, biologických, kultúrnych, historických, psychologických a náboženských faktorov," vysvetľuje Balon.

"Existuje minimálne 50 odtieňov sivej," dodáva a pripomína, že veľké cicavce nemusia byť nevyhnutne monogamné, a to aj vrátane človeka v niektorých kultúrach, ako moslimská či mormónska.

Vo zvyku mať viac partnerov sa môže skrývať biologická potreba rozšíriť čo najviac svoj genetický materiál, aby tak žil ďalej z generácie na generáciu.

Podľa odborníkov je nevera a náhodný sex národným športom Slovákov. Pozrite si reportáž: