1°
Bratislava
Máte už horúceho letného Slnka plné zuby? Toto by sa dialo, keby náhle zmizlo
Máte už horúceho letného Slnka plné zuby? Toto by sa dialo, keby náhle zmizlo
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Máte v tejto horúčave pocit, že by bolo najlepšie, keby Slnko zmizlo? Ak by sa tak stalo, na život na Zemi by to malo významný vplyv. Pravdepodobnosť, že by sa ľudia novým extrémnym podmienkam dokázali prispôsobiť by bola nízka. Nie všetok život by ale zanikol, niektoré organizmy dokážu bez Slnka prežiť miliardy rokov.
Slnko je asi 333 tisíc krát hmotnejšie ako Zem a každú sekundu produkuje rovnaké množstvo energie, ako sto miliárd vodíkových bômb.
Jeho obrovská hmotnosť z neho robí dominantnú gravitačnú silu v solárnom systéme, ktorá udržiava všetkých osem planét v obežnej dráhe.
Slnko ohrieva našu planétu len tak, aby mal zemský povrch ideálnu teplotu pre vodu v kvapalnom skupenstve, ktorá je katalyzátorom života.
8 minút
Čo by sa ale stalo, keby Slnko zmizlo? To, čo pôsobí ako hlúpa otázka, bolo základom skúmania Alberta Einsteina.
Predtým, ako sa tohto problému chopil Einstein, vedci predpokladali, ale nepotvrdili, že gravitácia je okamžitá, píše Busines Insider.
Ak by to bola pravda, prvá vec, čo by sa stala, ak by Slnko zmizlo, by bolo, že by Zem i všetky planéty, začali lietať vo vesmíre. Vznikol by tak chaos v našom solárnom systéme.
Svetlo, na druhej strane, nie je okamžité. Putuje rýchlosťou asi 671 miliónov míľ za hodinu a trvá asi 8 minút, kým dosiahne Zem. Preto by sme Slnko videli ešte osem minút po tom, ako by zmizlo.
Takže, ak je rýchlosť svetla konštantná a rýchlosť gravitácie je okamžitá, potom by sme cítili zmiznutie Slnka skôr, ako by sme ho videli.
sita
Ale, ako Einstein ukázal vo svojej teórii relativity, ktorú predstavil v roku 1915, sila gravitácie nie je okamžitá. V skutočnosti putuje takou istou rýchlosťou ako svetlo. Keby Slnko zmizlo, ostali by sme teda ešte ďalších osem minút v sladkej nevedomosti, že nás neodvratne čaká temnota.
Nenastala by ale úplná tma. Hviezdy by stále svietili, elektrina by naďalej fungovala, mestá by teda ostali osvetlené, dokým by sa energia nevyčerpala. Dokonca aj planéty by sme ešte nejakú chvíľu videli.
Napríklad, keď je Jupiter najbližšie k Zemi, je to 33 svetelných minút. To znamená, že by sme planétu videli ešte asi hodinu - teda toľko, koľko je treba na to, aby reziduálne svetlo dosiahlo Jupiter a odrazilo sa späť na Zem - po tom, ako by Slnko zmizlo.
Extrémne podmienky
Po ôsmich minútach by ale nastala jedna zásadná vec - bez slnečného svetla, by sa okamžite zastavila fotosyntéza.
Väčšina malých rastlín by vyhynula počas niekoľkých dní. Priemerná teplota zemského povrchu by po prvom týždni klesla na 0 stupňov a do prvého roku na mínus 65 stupňov.
Oceány by ochladli, prípadne zamrzli a Zem by sa premenila na ľadovú planétu. Ale, rovnako, ako hlboké jazerá v zime, len povrch by zamrzol a pod tou vrstvou by sa nachádzal kvapalný oceán.
Ak by aj nejaký človek v týchto podmienkach prežil, jeho jediným útočiskom by boli geotermálne prieduchy na dne oceánu. Tieto otvory vyžarujú teplo, ktoré vyviera z vnútra Zeme.
ISIFA
Bez Slnka
Ťažko povedať, ako dlho by ľudia v takýchto podmienkach vydržali. Na druhej strane zvieratá, ktoré dnes žijú v blízkosti týchto prieduchov, by prežili aj milióny rokov od zmiznutia Slnka. Je to preto, že pre svoj život nepotrebujú Slnko.
Potravu i energiu čerpajú práve z tepla vychádzajúceho z geotermálnych otvorov.
Väčšina živých organizmov by ale pravdepodobne zanikla.
Putovanie vo vesmíre
Zem momentálne obieha Slnko rýchlosťou 67 tisíc míľ za hodinu. V prípade, ak by Slnko zmizlo, jeho gravitačná sila sa stratí, ale rýchlosť Zeme ostane rovnaká.
Ak by sa Zem nezrazila s inými planétami, asteroidmi či kométami, trvalo by len 377 tisíc hodín (43 tisíc rokov), aby prešla vzdialenosť k najbližšej hviezde Alpha Centauri. To je 4,3 svetelných rokov.
A za miliardu rokov, by prešla 100 tisíc svetelných rokov, alebo celú dĺžku Mliečnej dráhy.
V marci sme pozorovali čiastočné zatmenie Slnka. Takto ste ho videli vy:
Najčítanejšie správy
Odporúčame
