Skúma našu DNA a čo s ňou možno urobiť

BRATISLAVA / Molekulárny biológ Peter Celec sa venuje génovej terapii a snaží sa hľadať nové spôsoby liečenia ochorení, pri ktorých je tradičná terapia neúčinná.

Peter Celec z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave, sa zaoberá experimentálnou génovou terapiou ale aj vplyvom testosterónu na mozgové funkcie. Moderná medicína je priamo prepojená s molekulárnou biológiou, a to nielen v diagnostike, ale medzičasom aj v terapii rôznych ochorení.

Jedným z nádejných prístupov je génová terapia, ktorá využíva na liečbu nukleové kyseliny. Celec uvádza: "Dnes vieme analýzou DNA diagnostikovať geneticky zapríčinené choroby. Pri tých ostatných, zapríčinených čiastočne alebo najmä prostredím, už nestačí na diagnózu prečítať DNA, ale jej prečítaním môžeme zistiť, či máme väčšie alebo menšie riziko dostať niektoré druhy rakoviny, ischemickú chorobu srdca alebo diabetes mellitus a podobne.“

Výskum DNA nie je jej prečítaním ani zďaleka ukončený. "DNA si v podstate môžeme predstaviť ako jednu obrovskú knihu plnú písmen. Máme ju síce pred sebou, ale iba postupne dešifrujeme, čo je v nej napísané a čo to pre pacienta znamená. Takáto analýza je kontinuálna, postupne zisťujeme, čo ktoré písmeno a slovo znamená. Ale progres v porozumení je rýchly,“ vysvetľuje Celec.

Génová terapia je testovaná v experimentoch, ale aj v množstve klinických štúdií. Hoci jej vývoj nebol tak rýchly, ako sa v minulosti predpokladalo, už dnes je súčasťou rutinnej medicíny. Motiváciou výskumu génovej terapie je nájsť nové spôsoby liečenia chorôb, pre ktoré je súčasná terapia neúčinná.

Článok vyšiel s podporou národného projektu PopVaT – Popularizácia vedy a techniky na Slovensku, ktorého cieľom je dosiahnuť zlepšenie vnímania a postavenia vedy v spoločnosti prostredníctvom popularizácie vedy a techniky.

CVTI SR