Spišský hrad či Banská Štiavnica v 3D. Takto detailne ste pamiatky ešte nevideli

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Módny trend súčanosti už zasiahol aj naše národné poklady. Kaštiele, drevené kostolíky, ale aj celé historické mestá prešli digitalizáciou. Vďaka nej už onedlho uvidíme Spišský hrad či Banskú Štiavnicu v takých detailoch, ako sa vám to pri ich návšteve nepodarí. Je možné aj to, že sa objavia v počítačových hrách.

Bilióny zozbieraných dát, milióny aktuálnych fotografií a často aj poriadna dávka trpezlivosti,

Digitalizácia slovenských národných pamiatok bola síce veľmi zaujímavou, no miestami aj otrockou prácou.

Trvala tri roky a dočkalo sa jej 1855 slovenských skvostov. "Ide o pamiatky, ktoré sú v lokalitách svetového dedičstva, čiže Bardejov, Spiše s okolím, Banská Štiavnica, Vlkolínec a drevené kostolíky karpatského oblúku," vysvetľuje vedúci odbornej grafickej dokumentácie a digitalizácie pamiatkového úradu Ľuboslav Škoviera.

Problémom sa nevyhli

Na to, aby ich odborníci dokázali dať do 3D podoby, odhaliť aj tú najmenšiu prasklinku na stene, či detail na obraze, používali špeciálne fotoaparáty, kamery či skenery. Aj tie si občas nevedeli rady.

"Problémy vznikajú, keď sú pamiatky zlátené, tam sú technologické problémy snímania. Ďalej, keď sú kovové strechy, tam je tiež problém s odrazom lúča," hovorí vedúca digitalizačného tímu pamiatkového ústavu Ivica Kravjanska.

Pri snímaní z helikoptéry, či za pomoci dronu neraz museli čakať na ideálne počasie. Pri husto zalesnených objektoch na obdobie vegetačného pokoja. Občas ich pribrzdil bujný zelený porast v blízkosti či priamo na stenách objektov.

Pracovníci pamiatkového úradu tak brali do ruky kosy a kosili, či ukázali, že ani horolezecké výstupy nie sú pre ich problémom. Horšie bolo, keď im k jednému z hradov nečakane postavili lešenie, a tak na vyhovujúce snímky čakali rok.

Padli rekordy

Zatiaľ, čo na digitalizáciu niektorých pamiatok stačilo pár tisíc obrázkov, pri iných to bolo podstatne viac. Banskú Štiavnicu zvečnili na pol milióne fotografií. "To bol taký päťhodinový celovečerný film," potvrdzuje Ladislav Dedik zo Studia 727.

Projekt za viac ako deväť miliónov eur priniesol možno aj niekoľko rekordných zápisov v rámci Európy. Napríklad v porovnaní s podobnými projektami v Škótsku či Rakúsku. "Patríme k skokanom," potvrdzuje riaditeľka pamiatkového úradu Katarína Kosová.

Zdigitalizované národné pamiatky budú slúžiť najmä pre potreby Pamiatkového ústavu, reštaurátorov, historikov, či školy. Využitie nájdu aj v kinematografii či počítačových hrách.

Fanúšikovia histórie si ich ale zatiaľ na svojich počítačoch pozrieť nedokážu. "Bežní ľudia to budú mať doma o dva, tri roky," dodáva Škoviera.

Pozrite si reportáž: