Horúčavy a suchá ničia globálnu úrodu, extrémy počasia sa zhoršia

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: SITA

MONTREAL / Extrémne horúčavy a obdobia sucha znižujú celosvetovú produkciu obilia. Najcitlivejšie sú podľa novej štúdie kanadských vedcov publikovanej v britskom odbornom časopise Nature veľké lány s monokultúry vo vyspelých krajinách.

V rokoch s vysokými teplotami a suchom klesá produkcia v zasiahnutých krajinách v priemere o deväť až desať percent. V bohatších krajinách s veľkoplošnými monokultúrami sú pritom straty až o 11 percent väčšie ako v chudobných krajinách s menšími políčkami a menej intenzívnym poľnohospodárstvom.

Kvôli klimatickej zmene a očakávanému nárastu takýchto prejavov počasia je naliehavo nutné prispôsobenie tomuto vývoju, píšu vedci, ktorí v rokoch 1964 až 2007 do svojej štúdie zahrnuli až 2800 extrémnych prejavov počasia, ako sú suchá, vlny horúčav, záplavy aj náhle príchody chladného počasia.

Extrémy počasia

Na rozdiel od horúčav a sucha nemali záplavy a extrémne zima na národných úrovniach výrazný negatívny dopad na úrodu pšenice, kukurice alebo ryže. Vedecký tím na čele s Návinom Ramankuttym z Montrealskej univerzity to vysvetľujú tým, že tieto udalosti sa odohrávajú lokálne a sú časovo obmedzenejšie.

"Väčšina záplav sa deje na jar po topení snehu a tiež pravdepodobnosť vpádu zimy je najpravdepodobnejšia mimo fázy rastu," konštatovali vedci. Ďalej sa ukázalo, že zatiaľ čo extrémne horúčavy znižujú výnos obilných druhov, ničí obdobie sucha mnoho rastlín úplne a decimuje celá poľa. V nasledujúcom roku sa ale produkcia obilia takmer bez ujmy vracia k dlhodobému rastovému trendu.

Nasledovať majú ďalšie štúdie na regionálnej úrovni. Skúmať majú napríklad územne obmedzené záplavy. "Mali by zahrnúť aj tropické búrky, silné dažde a vetry," povedal Ramankutty.

Potravinová bezpečnosť

Existujú podľa neho rôzne možnosti, ako by bolo možné sa lepšie pripraviť na extrémne počasie. "Lepšie riadenie vodných zdrojov a kvality pôdy, ale aj prechod k obilným druhom, ktoré potrebujú menej vody, sú odolnejšie voči suchu a veľkej horúčave alebo skôr dozrievajú," povedal Ramankutty.

Klimatológ Christoph Müller z Postupimského inštitútu pre výskum klímy (PIK) štúdiu považuje za fundovanú analýzu. "Vypĺňa medzeru vo vzťahovom priestore medzi klímou, poľnohospodárstvom a potravinovou bezpečnosťou, o ktorej sa síce mnohokrát diskutovalo, ale doteraz nebola kvantifikovaná," povedal expert.

Rizík potravinovej bezpečnosti vraj bude v budúcnosti pribúdať. Kvôli klimatickým zmenám bude pribúdať horúčav. "Do akej miery bude pribúdať aj súch, je ťažšie povedať, pretože je to výrazne komplexnejšie," vysvetľuje vedec. Už teraz sa ale podľa neho dá predpokladať, že suché oblasti, ako napríklad okolo Stredozemného mora, budú čoskoro ešte suchšie. Okrem toho bude ešte najmenej štyri desaťročia rásť svetová populácia s jej čoraz väčšou chuťou na mäso.