Najväčšie vymieranie zvierat od skazy dinosaurov. Počet druhov prudko klesá

SVET / Za posledných štyridsať rokov vyhynulo na planéte 58 percent zvierat. Vo svojom pravidelnom odhade to uviedla Londýnska zoologická záhrada a Svetový fond na ochranu prírody. Niektorí odborníci ich teóriu spochybňujú.

Ide o najmasovejšie vymieranie druhov od vyhynutia dinosaurov. Veľká časť populácie podľa expertov zmizla následkom ľudskej činnosti.

"Vieme, čo sú príčiny a vieme, aký majú dopad na prírodu a druhy v divokej prírode. Je na nás, aby sme konali," citovala BBC zástupcu Svetového fondu na ochranu prírody Mikea Barretta.

Za všetko môže človek?

Vymieranie druhov pozorujú vedci na celej planéte. Rednutie populácie je extrémne nebezpečné pre ohrozené druhy, akými sú napríklad slony či gorily.

Kolaps spoločenstva divokých zvierat v spojení s klimatickými zmenami je podľa vedcov najväčším prejavom takzvaného antropocénu, teda éry človeka.

"Už nie sme malým spoločenstvom na veľkej planéte. Dosiahli sme bod saturácie," uviedol profesor Johan Rockström. Ide o najväčšiu deštrukciu druhov od vyhynutia dinosaurov.

Kolaps systému

Bohatý a rozmanitý život na Zemi je základom pre všetky živé organizmy. "Sme súčasťou jednej rovnice. Keď prídeme o biodiverzitu, prírodné spoločenstvo a život, aký sme doteraz poznali, skolabuje," povedal šéf Svetového fondu Marco Lambertini.

Vedci analyzovali 14 tisíc živočíšnych populácií 3 700 druhov stavovcov. Na základe zložitých analýz stanovili špeciálny index, z ktorého vypočítali úbytok v jednotlivých spoločenstvách.

Najväčším problémom zostáva deštrukcia prírody, akým je ťažba a farmárčenie. Väčšina zemskej plochy je pod nadvládou človeka. Druhy vymierajú následkom pytliactva a nekontrolovateľného lovu. Netýka sa to len rýb. Tristo druhov savcov sa pre lov dostalo na hranicu vyhynutia.

Toxické látky do mora

Samostatnú kapitolu tvorí znečistenie ovzdušia. Populáciu kosatiek a delfínov decimujú toxické látky vypustené do morí a oceánov. Obojživelníky napríklad umierajú na hubové ochorenia šíriace sa v dôsledku medzinárodného obchodu.

Najviac postihnuté časti životného prostredia sú rieky a jazerá. Od roku 1970 v nich vyhynulo 81 percent zvierat. Na vine je neregulované čerpanie vody, znečistenie a nepremyslená výstavba priehrad.

Niektorí odborníci závery vedcov spochybňujú. Ekológ Stuart Pimm z Dukeovej univerzity upozornil, že niektoré informácie nie sú vôbec presné. "Keď sa pozriete na to, odkiaľ dáta pochádzajú, neprekvapí vás, že sa vo veľkom prikláňajú k Západnej Európe. Keď sa naopak pozriete inam, dáta sú celkom odlišné. Nie je tu nič z Južnej Ameriky, či tropickej Afriky," dodal.