Biológovia pomocou umelej inteligencie preložili reč zvierat

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

TEL AVIV / Na prekladanie zvieracej reči sa dá využiť umelá inteligencia. Dokázal to experiment izraleských vedcov. Jeho výsledky publikovali vo vedeckom časopise Scientific Reports

Vedci, ktorí študujú netopiera Kaloňa egyptského tvrdia, že našli cestu, ako pochopiť, o čo sa kaloni žijúci vo veľkých kolóniách hádajú. A taktiež kto s kým sa prie.

Hlavným cieľom tohto výskumu je pochopiť, ako vznikla ľudská reč. "Jednou z najdôležitejšou otázkou zvieracej komunikácie je, koľko informácií zdieľajú," uviedol spoluator štúdie Yossi Yovel z telavivskej univerzity.

Kaloni egyptskí žijú vo veľkých kolóniách v Afrike alebo na Strednom východe. V článku vydanom v časopise Scientific Reports vedci popísali, ako sa dokázali v tejto kakofónii vyznať. Použili algoritmy, ktoré sa využívajú v rozoznávaní ľudskej reči - sú založené na učení, teda na tom, čomu sa dnes hovorí umelá inteligencia. Tieto programy sa dokážu samy učiť na už spracovaných dátach, ako túto zručnosť využiť na neznámych súboroch údajov.

Vedci po dobu 75 dní nahrávali 24 hodín denne zvuky aj obraz 22 kaloňov, ktorí boli rozdelení na dve skupiny žijúce v dvoch oddelených klietkach. Z videa vedci dokázali popísať, ktoré netopiere spolu komunikujú, výsledky sporov a taktiež ich príčiny. Tie potom rozdelili do štyroch kategórií - hádky o jedlo, spánok, priestor a párenie.

Prelomová štúdia

Tieto dáta potom vedci poskytli počítačovému algoritmu podobnému slávnemu Watsonovi. Ten dokázal s ich využitím veľmi úspešne identifikovať, ktorý z kaloňov práve komunikuje (úspešnosť 71 percent), s kým a o čom (úspešnosť 61 percent). Menej úspešne dopadli predpovede toho, kto v spore zvíťazí. Tie dopadli dobre asi v tretine prípadov.

Táto prelomová práca by mohla byť využitá aj u iných druhov zvierať. Mohla by pomôcť odhaliť spôsoby komunikácie a rozkódovať, aké informácie vydávané zvuky nesú. Teoreticky by to mohlo otvoriť dvere aj k softvéru, ktorý aj na malých prístrojoch, ako sú mobilné telefóny, vedia "preložiť" základné zvukové prejavy napríklad domácich zvierat.