Stárnuce Japonsko sa obracia k najmodernejšej technológii
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: ČTK/AP/David Guttenfelder
Inteligentné pojazdné kreslo TAO využíva systém určovania polohy, aby dokázalo automaticky prísť na vopred určené miesto. Má senzory, ktorými samo napr. zastavuje na červenú. Robot Moja lyžica nakrája a nakŕmi.
Pokiaľ starnete v Japonsku, očakávajte, že vás bude obsluhovať kŕmiaci robot, voziť hlasom ovládané pojazdné kreslo a obskakovať opatrovateľka v robotickom obleku. To všetko sú len príklady vyspelej technológie, ktorá má prevziať starostlivosť o rýchlo starnúcu japonskú populáciu, píše agentúra Reuters.
V dobe, keď je 22 percent japonských obyvateľov starších než 65 rokov, beží na plné obrátky vývoj a podnikanie vo všemožných odboroch od automobilov, do ktorých sa ľahko nastupuje, až po postele na diaľkové ovládanie. Trh so "starostlivosťou poskytujúcimi technológiami" v minulom roku dosiahol hodnoty zhruba 126 miliárd jenov (takmer 26 miliárd korún).
Na veľtrhu domácej starostlivosti a rehabilitácie, ktorý sa konal minulý týždeň v Tokiu, sa dav záujemcov zoznámil napríklad s kŕmiacim robotom My Spoon (Moja lyžica) firmy Secom Co., ktorý pomáha starým alebo postihnutým ľuďom jesť s pomocou lyžicou a vidličkou vybavenej ruky na otočnom ramene.
Vývojár Šigehisa Kobajaši ovláda bradou joystick, s ktorého pomocou pohybuje robotickou pažou. Na veľtrhu predviedol, ako s ňou dokáže nakrájať vidličkou tofu na malé sústa a potom nechať pažu vrátiť do dopredu naprogramovanej pozície pred jeho ústami, aby mohol jesť. "Ide o to umožniť ľuďom, aby si dokázali pomôcť sami," hovorí Kobajaši. Tokijská spoločnosť Secom už predala 300 robotov, ktorých cena pritom však nie je malá - jeden stojí 408.100 jenov (asi 74.000 SKK). "Chceme dať starým ľuďom kontrolu nad vlastným životom."
Rýchlo starnúca japonská populácia vyvoláva v krajine mnoho obáv: z nedostatku pracovných síl, z prepadu daní, z finančných problémov s preplácaním zdravotnej starostlivosti a dôchodkov rastúcemu počtu starých ľudí. Naviac rozpad tradičných rodinných väzieb znamená, že čím ďalej tým viac starších Japoncov trávi jeseň svojho života mimo starostlivosť tradične poskytovanú deťmi a vnúčatami. A to je uvoľnený priestor, do ktorého vstupujú moderné technológie.
"Svalový korzet" z gumy a nylónu, ktorý vyvinula tokijská Akadémia vied, pomáha starým ľuďom zostať aktívni tým, že poskytuje spevnenie a oporu ich trupu, pažiam a ramenám. Prototyp korzetu, ktorý vyzerá ako väčšia záchranná vesta, je vybavený mechanikou poháňanou stlačeným vzduchom, ktorý poskytuje dostatočnú oporu, aby starší ľudia mohli napríklad zdvihnúť ťažšie predmety.
Inteligentné pojazdné kreslo TAO Aicle spoločností Fujitsu Ltd. a Aisin Seiki Co. využíva systém určovania polohy, aby dokázalo automaticky prísť až na vopred dané miesto. S pomocou senzorov registruje - a samo zastaví - na červenú na semafore, prípadne sa vyhne prekážkam. Ďalšie kreslo navrhnuté japonským Národným ústavom pokročilých priemyselných vied a technológií reaguje na slovné povely ako "vpred", "späť", "doľava" či "doprava".
Na trhu už sú automobily navrhnuté tak, aby sa do nich ľahko nastupovalo i ľuďom pripútaným na pojazdné kreslo či tým, ktorí majú problémy s chôdzou. Napríklad sériu Welcab firmy Toyota Motor Corp. propaguje reklamný slogan: "Auto, ktoré je trpezlivejšie než vaša dcéra."
Vývoj však myslí aj na tých, ktorí sa o staršie osoby starajú. Robotizovaný oblek, ktorý vyvinul technologický ústav Kanagawa pri Tokiu, je masívnym výtvorom poháňaným 22 vzduchovými pumpami, ktorý má pomáhať sestrám v nemocnici zdvíhať pacientov z postele a ukladať ich späť. Senzory pripojené na kožu nositeľa zaznamenávajú napnutie svalov, keď sa pokúša zdvihnúť niečo ťažké - a vyšlú signál pumpám, aby naskočili a pomohli.
Človek v obleku kryjúcom celé telo síce vyzerá trochu ako Robocop, ale študent, ktorý bol pri predvádzaní skúšobným pacientom, tvrdil, že sa vôbec necítil nepríjemne. "Nemal som pocit, ako by ma zdvíhať robot," povedal. "Bolo to veľmi pohodlné... a veľmi ľudské."