Ľudstvo dostalo software na skladanie hudby

Známy nemecký hudobník vymyslel program, ktorý dokáže len na základe zadaného štýlu a nálady skladať hudobného skladby.

Známy nemecký programátor Matthias Wüllenweber, otec šachového počítača Deep Fritz, chce teraz počítačom vštepiť i zmysel pre krásu. Príležitostný hudobník vynašiel a teraz uviedol na trh program, ktorý dokáže len na základe zadaného štýlu a nálady skladať hudobného dielka.

Keď minulý rok v novembri vtedajší šachový majster sveta Vladimir Kramnik prehral s počítačom Deep Fritz, ľudia si povzdychli, že počítače sú zase chytrejšie než ich stvoritelia. Zaujímavé veci sa však diali i na večierku po stretnutí, píše nemecký denník Süddeutsche Zeitung. Matthias Wüllenweber prišiel na pódium s priečnou flautou, otvoril svoj príručný počítač a nechal ho skomponovať malú hudobnú skladbu, ktorú potom sám zahral.

Program, ktorý vtedy programátor predviedol pre pobavenie publika, si už niekoľko dní môže ktokoľvek kúpiť. Program nazvaný Ludwig však otvára otázku, či sa dá počítaču vštepiť, čo je to krása.

Wüllenweber vybavil Ludwiga širokým registrom harmonických zákonitostí a akordami typických pre určité hudobné štýly. Počítačový vedec si naštudoval zákonitosti Bachovho kontrapunktu a všetky tieto poznatky previedol do vzorca programovacieho jazyka C++. Celý program nakoniec zabral 400-tisíc riadkov a teraz ho možno kúpiť na kompaktnom disku.
 
Melodické varianty sú označené ako "veselé", "smutné" a "zasnené", akordické postupy majú zvláštne názvy ako "začiatok", "náter" alebo "temne ružová". Vznikajú tak kompozície s podivnými pracovnými názvami.

Zvukovo je Ludwig zhruba na rovnakej úrovni ako bola grafika hier počítačov Atari v 80. rokoch a pripomína zvuk elektrických klávesových nástrojov z východného Nemecka. Z kompozičného hľadiska sa však väčšina piesní môže porovnať s dnešnou hudobnou produkciou, ktorá sa nám lepí na uši, píše  nemecký týždenník vo svojej "recenzii".

Hlavný problém, s ktorým sa musí Ludwig vyporiadať, sú nakoniec licenčné podmienky. Melódie, ktoré Ludwig splodí na osobnom počítači, síce teoreticky patrí Wüllenweberovej firme Chessbase, ale kontrolovať, ktorý z budúcich šlágrov vymyslel počítačový program, bude takmer nemožné. Obzvlášť, keď dodá softvér ku každej skladbe hotovú partitúru užívateľovi, ktorý trpí absolútnou hudobnou hluchotou a noty sú pre neho podivné čierne bodky.