Vzácne listiny sa rozpadávajú, môže za to kyslý papier

Súčasný papier ohrozuje sám seba. Je totiž veľmi kyslý a tak sa rozpadáva. Veľký problém s tým majú aj archívy. Väčšina písomných materiálov je totiž na papieri vyrobenom po roku 1850. Ten už nie je vyrábaný ručne a má vysoký obsah drevnej hmoty. Kyslosť papiera sa však dá merať a následne zabrániť tomu, aby naďalej stúpala a tým sa môžu zachrániť cenné historické záznamy.

Kyslosť papiera sa dá odmerať rôznymi spôsobmi – pH metrom, pH papierikom alebo pH ceruzkou. Silno žlté zafarbenie znamená, že papier je veľmi kyslý.

Jedným z najväčších problémov pre konzervátorov sú aj dokumenty, ktoré boli uložené v zlých podmienkach. Pre papier je tá oblasť kyslá okolo 4,5, a 5,5. Čím je to číslo menšie, tým je papier kyslejší a teda ohrozenejší.

Aj keď polčas rozpadu súčasného papiera je tých 10-20 rokov, ak sú dokumenty skladované vo vhodných podmienkach, prežijú aj niekoľko storočí.

TV JOJ