Ľudstvo sa v roku 1883 vyhlo vyhynutiu iba o chlp
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
V roku 1883 planéte Zem skrížila cestu kométa s hmotnosťou niekoľko miliárd ton. Našu modrú planétu údajne minula o povestný chlp - o niekoľko stoviek kilometrov. Ak by sa tak nestalo, ľudia a cicavce mohli vyhynúť podobne ako predtým dinosaury.
Tvrdia to astronómovia na základe dobovej správy a nových prepočtov preletu ohromnej rozpadávajúcej sa kométy. O možnej apokalypse, ktorá sa nestala, informoval server Massachusettského technologického inštitútu.
Skaza mohla nastať 13. augusta roku 1883 alebo o deň skôr, keď astronóm José Bonilla z malého observatória v mexickom Zacatecas zaznamenával počas niekoľkých hodín neobvyklý jav: stovky objektov obklopených akousi hmlou, ako letí cez slnečný kruh.
Až o tri roky neskôr sa jeho správa dostala do francúzskeho časopisu L´Astronomie, ale s výrazne posmešnou poznámkou editora, že išlo najskôr o hmyz, prach alebo vtáky križujúce Bonillov teleskop. Jav nespozorovali nikde inde na svete a iba ufológovia ponúkli neskôr svoje vysvetlenie: že to boli mimozemšťania.
S možnosťou, že išlo o prelet kusov obrovskej kométy, teraz prichádza Hector Manterola z Národnej autonómnej univerzity v Ciudad de México. Manterola dedukuje, že skutočnosť, že prelet kusov kométy cez Slnko na oblohe spozoroval iba Bonilla a nikto ďalší - vrátane iného, iba niekoľko stoviek kilometrov vzdialeného observatória - bola spôsobená veľkým priblížením sa kométy k Zemi.
Nikto iný ju nevidel preto, lebo už bola blízko
A práve preto nemal nikto iný možnosť vidieť prelet kusov komét pred Slnkom. A na rovnakej rovnobežke na Zemi leží už iba Sahara, severná India a juhovýchodná Ázia, kde ťažko niekto sledoval oblohu teleskopom.
Aby takéto pozorovanie bolo možné, Manterola s kolegami určil, že kusy kométy sa museli pohybovať 600 až 8000 kilometrov od Zeme. Ich veľkosť bola v škále od 50 do 800 kilometrov v priemere. Išlo zrejme o kométu podobnú tej Halleyho s hmotnosťou rátanou v miliardách ton.
Američania mali v tom čase iné starosti...
Možnosť, že by takáto veľká kométa ušla pozornosti iných astronómov ešte pred svojím rozpadom a pred priblížením sa do centra slnečnej sústavy, sa nezdá možná. Ibaže americkí astronómovia pozorovali v roku 1883 Pons-Brooksovu kométu.
Množstvo a veľkosť objektov = koniec života na Zemi
Za akých okolností sa však táto veľká kométa mohla rozpadnúť a akú mala trajektóriu, nie je známe. Bonilla počas dvoch dní sledoval čudesné objekty celkovo tri aj pol hodiny. Ich hustota bola približne 131 častí za hodinu.
"Ak by takáto spŕška trafila Zem, bolo by to, ako keby do planéty narazilo 3275 tunguských meteoritov počas dvoch dní, čo by pravdepodobne viedlo k vyhynutiu," ukončil debatu o svojej teórii Hector Manterola.
BONTONFILM/ilustračné