1024. deň na Ukrajine: Rusko podniklo masívny útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru

Zdielať na

13.12.2024 Zahraničie

1024. deň na Ukrajine: Rusko podniklo masívny útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

UKRAJINA / Rusko v piatok (13. decembra) ráno uskutočnilo rozsiahly útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, oznámil tamojší minister pre energetiku Herman Haluščenko. TASR sa odvoláva na agentúry Reuters a AFP.

+272 fotiek

Vojna na Ukrajine

"Nepriateľ pokračuje vo svojom terore. Energetický sektor na celej Ukrajine je opäť pod masívnym útokom," povedal Haluščenko, zatiaľ čo z viacerých oblastí hlásia výpadky elektriny. Moskva podľa jeho slov použila desiatky rakiet a dronov.

Snaha o minimalizovanie dôsledkov

Haluščenko dodal, že pracovníci energetického sektora robia všetko potrebné, aby minimalizovali negatívne dôsledky. Prisľúbil, že podrobnejšie informácie o škodách zverejní neskôr.

Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v reakcii na útok vyzval západných partnerov, aby urýchlene dodali krajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

Ďalší útok na energetickú infraštruktúru

Ide o ďalší zo série útokov na energetickú infraštruktúru. Kyjev podľa AFP čaká ťažká zima, keďže Rusko útočí na jej energetickú sieť a vyčerpané jednotky Kyjeva strácajú pozície na fronte. Neistota panuje aj v otázke budúcej podpory USA po januárovom nástupe novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa.

O útoku informoval aj prezident

Rusko dnes použilo 93 rakiet a striel a skoro 200 dronov k jednému z najväčších útokov na ukrajinskú energetiku, informoval ukrajinský rezident Volodymyr Zelenskyj. Išlo podľa neho o strely s plochou dráhou letu, balistické rakety a najmenej jednu severokórejskú raketu.

Ukrajinská armáda zostrelila 81 rakiet, z nich 11 zneškodnili stíhačky F-16 dodané ukrajinskými partnermi, doplnil prezident napadnutej krajiny.

Zelenskyj odkázal, že na dosiahnutie mieru na Ukrajine je potrebná sila, slová podľa neho ruského prezidenta Vladimira Putina nezastavia.

Ruské jednotky sa nachádzajú iba 1,5 kilometra od mesta Pokrovsk

Ruské sily sú vzdialené už len 1,5 kilometra od ukrajinského mesta Pokrovsk, uviedol v piatok popredný proruský vojnový bloger. Východoukrajinské mesto je kľúčový logistický uzol ukrajinskej armády a pred vojnou tam žilo približne 60.000 obyvateľov, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Ruský postup je v súčasnosti najrýchlejší od začiatku invázie vo februári 2022. Proruský bloger pôvodom z Ukrajiny Jurij Podoljak uviedol, že Rusi sú po útokoch z juhu už len 1,5 kilometra od mesta. Podľa blogera sa už v meste nachádzajú príslušníci ruských diverzných a prieskumných skupín či špeciálnych jednotiek.

Informácie nebolo možné potvrdiť

Agentúra Reuters nemohla nezávisle overiť správy z bojiska. Ukrajinská armáda v uplynulých dňoch informovala, že ruské jednotky zničili alebo obsadili niekoľko ukrajinských pozícií v blízkosti mesta. Ak Kyjev stratí Pokrovsk, bol by to jeden z jeho najväčších vojenských neúspechov za posledné mesiace. Baňa v meste je jediným domácim dodávateľom koksovateľného uhlia pre ukrajinský oceliarsky priemysel.

Ruské médiá nazývajú Pokrovsk "vstupnou bránou do Donecka" a Moskva by jeho ovládnutím mohla vážne narušiť ukrajinské zásobovanie pozdĺž východného frontu. Zároveň by si zlepšila pozíciu pri útokoch na mesto Časiv Jar, ktoré leží na vyvýšenom mieste.

Trump vyjadril nesúhlas s útokmi raketami z USA hlboko na území Ruska

Novozvolený americký prezident Donald Trump v rozhovore pre magazín Time, ktorý zverejnili vo štvrtok, uviedol, že "veľmi vehementne nesúhlasí" s tým, aby Ukrajina útočila Spojenými štátmi dodanými raketami hlboko na ruskom území. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Na druhej strane však Trump nástojil na tom, že by neupustil od pomoci Ukrajine, pretože americká podpora Kyjevu by bola kľúčovým nástrojom k ukončeniu vojny.

Administratíva odchádzajúceho amerického prezidenta Joea Bidena dodala Ukrajine americké strely ATACMS s dlhým doletom, ktoré dokážu zasiahnuť územie hlboko vo vnútrozemí Ruska. Tento krok vyvolal rozhnevanú odvetu zo strany Moskvy, ktorá reagovala odpálením svojej novej nadzvukovej strely Orešnik (lieska) na ukrajinské územie.

"Veľmi vehementne nesúhlasím s vysielaním rakiet stovky míľ do Ruska. Prečo to robíme?... Domnievam sa, že ide o nerozumné rozhodnutie," uviedol Trump v rozhovore pre magazín Time, ktorý republikánskeho nadchádzajúceho prezidenta USA vo štvrtok označil za "osobnosť roka".

Strely ATACMS majú podľa verejne dostupných údajov maximálny dosah 300 kilometrov.

Rozhovor s Trumpom pre Time vznikol ešte pred sviatkom Vďakyvzdania v USA a pred jeho stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na znovuotvorení katedrály Notre Dame v Paríži, ktoré sprostredkoval francúzsky prezident Emmanuel Macron.

"Túto vojnu iba eskalujeme a robíme ju ešte horšou," dodal v rozhovore Trump, ktorý by podľa vlastných slov pomoc Kyjevu zo strany Washingtonu využil ako nástroj na ukončenie vojny.

"Chcem dosiahnuť dohodu a jedinou cestou, aby ste ju dosiahli, je neprestať," dodal v tejto súvislosti.

Ruské tlačové agentúry po zverejnení rozhovoru okamžite upriamili pozornosť na zjavnú kritiku republikána Trumpa na adresu prístupu Kyjeva, píše Reuters.

Hovorca Bieleho domu John Kirby v reakcii uviedol, že sa kvôli týmto výrokom "nebude dostávať do konfliktu s nastupujúcou Trumpovou administratívou".

"Môžem jedine zopakovať politiku a smerovanie prezidenta Bidena, a to je urobiť všetko, čo je v našich silách... aby bol prezident Zelenskyj v čo najlepšej možnej pozícii, keby došlo k určitému vyjedávaniu," povedal Kirby novinárom.

ČR od začiatku vojny poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc za viac než 290 mil. eur

Česko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 darovalo Kyjevu vojenský materiál v hodnote 7,3 miliardy korún (viac než 290 miliónov eur) a podieľalo sa na dodávkach materiálu za viac než tri miliardy dolárov (viac než 2,8 miliardy eur). V piatok to na bilančnej tlačovej konferencii povedala česká ministerka obrany Jana Černochová, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Od začiatku vojny ČR darovala, koordinovala či zorganizovala dodávky vojenského materiálu v hodnote cez tri miliardy dolárov. Český obranný priemysel dodal cez 1600 kusov techniky a milióny kusov munície všetkých kalibrov," uviedla Černochová.

Hlavnú pozornosť Česko podľa jej slov venovalo muničnej iniciatíve, ktorej cieľom bolo do konca tohto roka dodať na Ukrajinu 500.000 kusov munície veľkého kalibru. Podotkla, že muníciu ČR zaobstaráva aj s využitím výnosov zo zmrazených ruských aktív.

"Od počiatku vojny sme poskytli armádou označený ako nepotrebný vojenský materiál v hodnote 7,3 miliardy korún. Vycvičili sme viac než 7000 vojakov ako na území ČR, tak v Poľsku," povedala s tým, že je to viac než desať percent celkového objemu vycvičených ukrajinských vojakov v rámci misie EÚ.

Vláda tiež podľa jej slov podporuje rozvoj väzieb medzi českými a ukrajinskými podnikmi.