ROK PO: Japonsko sa spamätáva z ničivej katastrofy
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zemetrasenie o sile deväť stupňov Richterovej stupnice zasiahlo 11. marca 2011 severovýchod Japonska. Následná desaťmetrová prívalová vlna cunami poškodila chladiace systémy troch jadrových elektrární. Katastrofu neprežilo takmer 15 800 ľudí...
Čas a miesto
11. marca o 14:46 (6:45 SEČ) postihlo severovýchod Japonska zemetrasenie o sile 9 stupňov Richterovej stupnice. Išlo o najväčšie zaznamenané otrasy v histórii krajiny vychádzajúceho slnka a piate najsilnejšie zemetrasenie na svete od roku 1900.
Ohnisko sa nachádzalo v oceáne 130 kilometrov východne od prístavu v Sendai v hĺbke 32 kilometrov. Prvý z niekoľkotýždňovej série otrasov pocítili obyvatelia Japonska už 9. marca.
Ničivé Tsunami
Zemetrasenie vyvolalo miestami až 20-metrovú vlnu, ktorá zničila stovky kilometrov východného pobrežia v regióne Tóhoku na najväčšom japonskom ostrove Honšú. K najviac postihnutým patrili prefektúry Iwate, Fukušima a Mijagi, kde prívalová vlna doputovala až desať kilometrov do vnútrozemia.
Ostrov Honšú sa pre zemetrasenie posunul o 2,4 metra východným smerom. Varovanie pred tsunami bolo vyhlásené po celom Tichomorí. Väčšie škody spôsobili vlny na Havaji a na pobreží Oregonu a Kalifornie, kde si vyžiadali jednu obeť.
ROK PO: Japonsko sa stále spamätáva z katastrofy
15 800 obetí
Podľa oficiálnych štatistík 15 800 ľudí zomrelo, 3 300 osôb je nezvestných a cez 6 000 ľudí bolo zranených. Evakuovaných muselo byť cez 300 000 ľudí, približne 4 milióny domácností sa ocitlo bez elektriny. 1,5 milióna rodín sa stretávalo s výpadkom dodávky vody.
Zemetrasenie spôsobilo veľké škody. Zničených bolo 330 000 budov, 2 000 cestných komunikácií, 60 mostov, 25 železničných trás na celom východnom pobreží Honšú. Podľa Svetovej banky dosiahli škody 235 miliárd dolárov.
Jadrová katastrofa
Vlny tsunami výrazne narušili chod troch jadrových elektrární (Fukušima 1, Fukušima 2 a Tokai). Najhoršia situácia vznikla vo Fukušime 1, kde bol z prevádzky vyradený chladiaci systém, roztavila sa väčšina palivových tyčí a došlo k úniku značného množstva radiácie.
Havária bola označená najvyšším siedmym stupňom škály INES a zapísala sa k najvážnejšej jadrovej katastrofe v dejinách, v ukrajinskom Černobyle. Až v decembri sa odborníkom podarilo schladiť reaktory natoľko, že už z nich neunikalo významné množstvo radiácie.
Únik radiácie
V júni bola nameraná rekordná úroveň radiácie v budove prvého jadrového reaktora vo Fukušime. 4 000 milisevertov za hodinu, priemerné prírodné ožiarenie človeka za rok je pritom zhruba 3,2 milisievertov.Okolo elektrárne Fukušima 1 bolo vyhlásené 20-kilometrové pásmo, kde platí zákaz vstupu.
Rádioaktivita sa v oblastiach okolo poškodenej elektrárne objavila okrem pitnej a morskej vody taktiež v ryži, mäse, ovocí a zelenine. Japonci stratili vieru v bezpečnosť produktov pochádzajúcich z okolia Fukušimy. Tokio pre tlak verejnosti zároveň bezprostredne po jadrovej kríze uvoľnilo normy na výskyt radiácie v potravinách.
Zemetrasenie spôsobilo obrovské škody
Tretiu najväčšiu ekonomiku sveta postihla najhoršia kríza od druhej svetovej vojny. Náklady na obnovu krajiny vláda vyčíslila na 190 až 310 miliárd dolárov. Za minulý rok vykázalo Japonsko prvý celoročný deficit za viac ako 30 rokov. Dlh činili 2,49 bilióna jenov (25 mld. eur). Takto to vyzeralo presne pred rokom, pozrite si video.
ISIFA