1052. deň na Ukrajine: Ukrajina chce s USA budovať blízke vzťahy a očakáva stretnutie s Trumpom
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KYJEV / S blížiacou sa inauguráciou staronového prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa, silnejú aj očakávania, ako pristúpi k ruskej invázii na Ukrajine. Trump vyhlásil, že ruský prezident Putin sa s ním chce stretnúť a na organizácii schôdzky sa pracuje. Na Ukrajine zase veria, že čoskoro sa Trump stretne aj s ukrajinským prezidentom Zelenským.
Vojna na Ukrajine
Ukrajina považuje budovanie blízkych vzťahov s vládou novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa za kľúčové. Kyjev v piatok (10. 1.) uviedol, že po Trumpovej inaugurácii 20. januára očakáva prípadné stretnutie medzi ním a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. TASR o tom píše podľa správy agentúry Reuters.
"Čakáme na stretnutie našich prezidentov, pretože spolupráca s Amerikou pre nás je veľmi dôležitá... pripravujeme sa na kontakty na najvyššej úrovni hneď po jeho inaugurácii," oznámil hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychij. Trump v piatok potvrdil, že jeho schôdzka s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ohľadom vojny na Ukrajine je v štádiu prípravy. Kremeľ o niekoľko hodín neskôr vyhlásil, že Putin je spoločným rozhovorom otvorený.
Kyjev v minulosti vyjadril nesúhlas s kontaktmi predstaviteľov západných krajín s Putinom. Podľa neho ruského lídra takéto kroky legitimizujú a znižujú jeho izoláciu. Proti možnému stretnutiu Trumpa s Putinom však priamo nenamietal. Trump opakovane tvrdil, že môže rýchlo ukončiť takmer trojročný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Nikdy však nepredložil žiadny konkrétny plán. Washington od začiatku ruskej ofenzívy vo februári 2022 poskytol Ukrajine pomoc vo výške desiatok miliárd dolárov.
Kyjev spustil rozsiahle operácie, aby obmedzil nelegálne odchody mužov z krajiny
Ukrajinská polícia v piatok oznámila, že podnikla stovky zásahov po celej krajine s cieľom uzavrieť trasy, ktorými unikajú z krajiny muži v mobilizačnom veku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. Kyjev už celé mesiace vedie rozsiahlu mobilizačnú kampaň na posilnenie svojej armády, ktorá sa takmer tri roky snaží odraziť ruské útoky. Nábor však vyvolal u Ukrajincov obavy, a tak tisíce mužov nelegálne utiekli z krajiny do Európy, píše AFP. V niektorých prípadoch pri úteku zvolili nebezpečné pašerácke trasy vedúce cez hory či rieky.
"Príslušníci Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) a policajní vyšetrovatelia uskutočnili vyše 600 súbežných prehliadok," uviedla polícia vo vyhlásení. Ide len o prvú fázu špeciálnej operácie na zablokovania trás nelegálneho odchodu mužov v mobilizačnom veku do zahraničia. Operácia sa zameriava predovšetkým na osoby, ktoré pomáhajú mužom nezákonne prekročiť ukrajinské hranice. Podľa polície pomohli "zločinci" stovkám ľudí utiecť z Ukrajiny. "Podrobnosti o operácii sa zverejnia po ukončení všetkých vyšetrovacích úkonov," doplnila vo vyhlásení.
Kyjev od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 bojuje s problémami týkajúcimi sa systémovej korupcie vo svojej vojenskej mobilizačnej infraštruktúre. Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin koncom minulého roka odstúpil z funkcie po tom, ako vyšetrovanie odhalilo rozsiahly korupčný systém. Vládnym predstaviteľom sa podľa všetkého udeľovali výnimky z vojenských odvodov, píše AFP. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa následne rozhodol prepustiť vedúcich regionálnych odvodových úradov.
Ukrajina sa nezúčastní na činnosti pracovnej skupiny pre tranzit plynu
Ukrajina sa nezúčastní na činnosti pracovnej skupiny venovanej tranzitu plynu, ktorú majú zriadiť Slovenská republika a Európska únia (EÚ). TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS, ktorá sa odvolala na Európsku komisiu (EK). "Pracovná skupina na vysokej úrovni bude na technickej úrovni, očakávame, že začne pracovať čo najskôr v najbližších týždňoch," uviedla v piatok na brífingu v Bruseli zástupkyňa Komisie Anna-Kaisa Itkonenová.
O vytvorení pracovnej skupiny informoval vo štvrtok (9. 1.) slovenský premiér Robert Fico po konzultáciách s predstaviteľmi Komisie. "Skupina bude zahŕňať vysokých predstaviteľov EÚ a Slovenska," dodala Itkonenová. Na otázku, či sa do jej činnosti zapojí aj Ukrajina, odpovedala, že EK "je v neustálom kontakte s ukrajinskou stranou". Skupina má podľa nej v úmysle preskúmať všetky hospodárske dôsledky ukončenia tranzitu plynu zo strany Kyjeva, a to aj pre Ukrajinu.
Fico sa vo štvrtok v Bruseli stretol s európskym komisárom pre energetiku Danom Jörgensenom, s ktorým rokoval o problematike tranzitu zemného plynu z Ruska cez územie Ukrajiny. V nadväznosti na výsledky rokovania EK oznámila vytvorenie pracovnej skupiny na vysokej úrovni s cieľom "ďalej preskúmať a určiť možnosti na základe spoločného posúdenia situácie a zistiť, ako môže EÚ pomôcť".