Oblačno
-0°
Bratislava
Kristína
16.1.2025
Dvadsaťosem dní okupácie, na ktoré Buča nikdy nezabudne
Zdielať na

Dvadsaťosem dní okupácie, na ktoré Buča nikdy nezabudne

UKRAJINA / Počas necelého mesiaca okupácie zabili Rusi v ukrajinskom mestečku Buča neďaleko Kyjeva takmer 700 ľudí, medzi nimi aj deti. Viacerých našli v hromadných hroboch. Dnes tieto hrôzy pripomína pamätník, ale aj diery po guľkách na budovách. Mesto sa však už snaží žiť bežným životom. S obyvateľmi Buče sa dnes rozprávala naša kolegyňa Marika Dulaiová.

Naša redaktorka sa rozprávala s viacerými obyvateľmi Buče, ale najviac ju rozrušil rozhovor s človekom, ktorý im na začiatku povedal: "Ja som Rus. Narodil som sa v Novosibirsku, no prestal som byť Rusom v momente, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu."

On vlastne zostal celých 28 dní v Buči počas okupácie aj so svojimi starými rodičmi a my sme sa ho pýtali prečo. "My sme s mojimi rodičmi nerozmýšľali, že odídeme. Povedali sme si, že ostaneme a Boh rozhodne, či prežijeme. Všetko som si každý deň zapisoval do denníkov, fotil som potajomky, alebo keď sa ruské jednotky práve menili a mohol som zaznamenať, čo sa deje v uliciach," opísal preživší okupácie Oleksij Tarasevich.

Osobne sa poznáš s človekom, ktorý bol v Buči pomáhať po okupácii a ktorého príbeh je spojený aj s televíziou JOJ. Podarilo sa ti s ním stretnúť?

Žiaľ nie. Ide o Mykolu Tretiaka. Možno si niektorí spomenú, že je to operný režisér Štátnej opery Ukrajiny, ale dnes je v Kyjeve a vráti sa až neskoro večer. Mal tam prácu a my sme mu svojho času pomáhali spolu s jeho priateľom a spolužiakom Michalom Hudákom dostať sa späť na Ukrajinu z Azerbajdžanu krátko po vypuknutí vojny, pretože chcel narukovať. Nevzali ho však, no napriek tomu sa rozhodol, že bude pomáhať. V Buči však vydržal len niekoľko týždňov, pretože povedal, že proste jeho srdce a hlava to nezvládali.

"Nosili sme do Buče vodu, potraviny, teplé oblečenie. Rozprávali sme s tými, čo prežili okupáciu, lebo oni po tom, čo videli, potrebovali najmä psychologickú pomoc. Bolo to ťažké aj pre nás, pretože my sme nevedeli pochopiť, čo tým ľuďom dokázali urobiť. Už len počúvať to bolo ťažké" vyjadril sa operný režisér Mykola Tretiak.

Aké sme mali pocity v Buči, keď sme tam prišli?

Priznám sa, že sama som bojovala s tým, čo cítim. Buča žije svoj život, ale je tam cítiť stále žiaľ alebo smútok a možno aj istú obavu. "Do vojny žilo v Buči 40-tisíc obyvateľov, cez okupáciu ich tu ostalo asi 2500. 486 Rusi zabili, do 20 je nezvestných, čiže každého piateho človeka zabili," pokračoval Tarasevich.

"Domy sme rýchlo opravili, máme nové obchody, reštaurácie, ulice. To je dobre. Ale každý z nás stratil počas okupácie blízkeho človeka. Mne zabili priateľa, preto áno, žiť musíme ďalej, ale tie rany v našich dušiach a srdciach sa nikdy nezahoja," povedala jedna z obyvateliek Diana Pridma.

Za 28 dní okupácie v Buči a v jej okolí celkovo, zomrelo viac ako 1200 ľudí a medzi nimi aj úplne malé deti.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy