Členské štáty EÚ sa dohodli na predĺžení platnosti sankcií voči Rusku

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRUSEL / Členské štáty EÚ sa v pondelok dohodli na predĺžení platnosti sankcií proti Rusku za jeho vojnu na Ukrajine, potvrdila na sociálnej sieti X vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová.

Platnosť doterajších sankcií mala vypršať 31. januára. S jej predĺžením po mesiacoch prieťahov napokon súhlasilo aj Maďarsko, informuje TASR podľa správy agentúry AFP. "Ministri zahraničných vecí EÚ sa práve dohodli na opätovnom predĺžení platnosti sankcií voči Rusku. To bude Moskvu ďalej pripravovať o príjmy na financovanie jej vojny," uviedla Kallasová.

Sankcie sa musia predlžovať každého pol roka

Sankcie sa musia predlžovať každých šesť mesiacov, vyžaduje si to však jednomyseľné hlasovanie 27 členských štátov EÚ. Tento balík sankcií zahŕňa zákaz obchodovania vo všetkých sektoroch, ako aj opatrenia, ktorými sa blokujú aktíva ruskej centrálnej banky. Maďarsko s predĺžením ešte v piatok na úrovni stáleho predstaviteľa nesúhlasilo. Premiér Viktor Orbán takisto naznačoval, že Budapešť bude predĺženie sankcií vetovať, ak Ukrajina neobnoví tranzit ruského plynu cez svoje územie. Za to isté lobovalo aj Slovensko.

Maďarsko napokon podľa diplomatických zdrojov od svojich požiadaviek ustúpilo a od predstaviteľov EÚ na výmenu získalo nezáväzné vyhlásenie o význame ukrajinskej energetickej infraštruktúry. V ňom sa podľa AFP uvádza, že Európska komisia je ochotná zapojiť Maďarsko i SR do rokovaní s Kyjevom o dodávkach plynu do Európy.

Orbán najskôr bol proti

Hoci sa Orbán verejne postavil proti sankciám, ktoré podľa neho poškodzujú hospodárstvo EÚ, účastníci rokovaní v Bruseli to podľa magazínu Politico označili za blamáž - a to predovšetkým po návrate Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta, ktorý minulý týždeň pohrozil Rusku ďalšími sankciami, ak nebude uzavretá dohoda o ukončení vojny na Ukrajine.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyjadril pripravenosť dodávať azerbajdžanský plyn cez ukrajinské plynovody za predpokladu, že z toho nebude mať prospech Moskva. "Ak krajiny v Európe potrebujú plyn, môžeme využiť našu infraštruktúru. Ale nie na ruský plyn," povedal Zelenskyj. Pomoc v tejto súvislosti ponúklo aj Turecko, ktoré je ochotné zvýšiť tranzit cez takzvaný južný koridor.