2°
Bratislava
1074. deň na Ukrajine: Ruské útoky na mestá si vyžiadali najmenej šesť obetí
1074. deň na Ukrajine: Ruské útoky na mestá si vyžiadali najmenej šesť obetí
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: TASR
KYJEV / Ukrajina v noci na sobotu (1. 2.) čelila vlne útokov ruskej armády, ktorá do nich nasadila rôzne typy rakiet, kĺzavé bomby i drony. Ukrajinské úrady hlásia najmenej šesť obetí na životoch, desiatky zranených a veľké materiálne škody.
Vojna na Ukrajine
Riadená strela, ktorá v noci na sobotu zasiahla bytový dom v stredoukrajinskom meste Poltava, pripravila o život najmenej troch ľudí a ďalších desať ich bolo v dôsledku útoku zranených. V meste Sumy na severovýchode Ukrajiny neďaleko hraníc s Ruskom zahynuli pri ruskom útoku dvaja ľudia. Ďalšia osoba prišla o život pri útoku dronu v meste Charkov na východe Ukrajiny.
Vážne škody hlásia po útokoch z juhoukrajinských miest Záporožie a Odesa, kde dostalo zásah viacero objektov v historickom centre tohto prístavného mesta. Úrady odtiaľ hlásia niekoľko ranených.
Ruské ministerstvo obrany vo svojej zvodke deklarovalo, že terčmi nočných útokov ruskej armády boli objekty energetickej infraštruktúry, ktorú Ukrajina využíva na udržiavanie prevádzky svojho obranného priemyslu. "Ciele úderov boli dosiahnuté. Všetky cielené objekty boli zničené," oznámilo ministerstvo.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na nočné útoky na ukrajinské mestá naliehal, že Ukrajina "potrebuje väčšiu podporu pri ochrane pred ruským terorom". Dodal, že "každý systém protivzdušnej obrany, každá raketa zachraňuje životy". "Je veľmi dôležité, aby partneri (Ukrajiny) konali, plnili naše dohody a zosilňovali tlak na Rusko," povedal prezident Ukrajiny.
V epicentre ruského raketového útoku na Odesu boli nórski diplomati
V hoteli Bristol v historickom centre juhoukrajinského prístavného mesta Odesa sa v čase ruského útoku na mesto nachádzali aj nórski diplomati. Vyplýva to zo statusu, ktorý na sociálnej sieti zverejnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Stanica BBC zo Zelenského statusu citovala, že ruská armáda na Odesu zrejme zaútočila balistickými strelami, ktoré je ťažké zachytiť systémami protivzdušnej obrany. V statuse preto opäť zdôraznil nevyhnutnosť zlepšenia protivzdušnej obrany. "Útoky priamo na mesto, na bežne civilné budovy. Zas a znovu je vzdušná obrana našou najvyššou prioritou. Spolupracujeme so všetkými našimi partnermi, aby sme zabezpečili väčšiu ochranu našej krajiny," povedal Zelenskyj vo svojom videopríhovore.
Uviedol, že išlo o "absolútne premyslený útok ruských teroristov". S úľavou konštatoval, že nedošlo k žiadnym obetiam. Trom zraneným - dvom ženám a jednému mladému mužovi - bola poskytnutá pomoc. V dôsledku výbuchov boli rozbité okná a poškodené fasády viacerých historických pamiatok vrátane múzeí a budovy filharmónie. Na fotografiách zverejnených na internete vidno poškodenie zdobenej fasády a interiéru historického hotela Bristol postaveného v 19. storočí. Ukrajinské médiá zverejnili aj snímky s veľkým kráterom v blízkosti hotela, spadnutým murivom, vybitými oknami a troskami, ktoré sa povaľujú na podlahe v interiéri.
Ruskí vojnoví blogeri tvrdili, že sa v hoteli mali nachádzať zahraniční vojenskí špecialisti.
Výbuch v náborovom centre na severozápade Ukrajiny má jednu obeť, šesť zranených
Výbuch v náborovom centre ukrajinskej armády v meste Rivne si v sobotu vyžiadal jednu obeť a šesť zranených, uviedla podľa agentúry AFP ukrajinská polícia. O príčine explózie či podrobnostiach o stave zranených osôb sa nezmienila. K výbuchu došlo o približne 16.15 h miestneho času (15.15 h SEČ). Podľa gubernátora Rivnenskej oblasti Oleksandra Kovaľa nebol v tom čase nad mestom vyhlásený letecký poplach. Na mieste zasahovali záchranné zložky i vyšetrovatelia.
Náborové centrum v Rivnom na severozápade spracováva a vedie vojenskú evidenciu a je zodpovedné za povolávanie mužov do ozbrojených síl Ukrajiny, ktorá už takmer tri roky čelí invázii Ruska.
Útoky na náborové strediská sú zriedkavé, na Ukrajine i v Rusku k nim však došlo v dôsledku napätia, ktoré súvisí s úsilím mobilizovať mužov do vojny. Ukrajinské úrady už predtým počas soboty informovali, že istý muž s loveckou puškou zastrelil vojaka ukrajinskej armády, ktorý robil nábor, a utiekol spolu s jedným brancom. Polícia ich oboch chytila.
USA chcú, aby sa na Ukrajine po uzavretí prímeria s Ruskom konali voľby
Spojené štáty chcú, aby sa na Ukrajine konali prezidentské i parlamentné voľby, a to možno už do konca roka v prípade, že sa Kyjev v nadchádzajúcich mesiacoch dohodne s Moskvou na prímerí. V rozhovore pre agentúru Reuters to povedal osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Rusko a Ukrajinu Keith Kellogg.
Prezidentské aj parlamentné voľby, ktoré Ukrajina pozastavila počas vojny s Ruskom, sa podľa slov Kellogga "musia usporiadať". "Väčšina demokratických krajín má voľby v čase vojny. Myslím si, že je dôležité, aby tak urobili," povedal Kellogg. Podľa neho by to bolo dobré aj pre demokraciu. "To je čaro stabilnej demokracie, že máte viac ako jedného možného kandidáta," dodal vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa.
Trump aj Kellogg tvrdia, že pripravujú plán, ako v prvých mesiacoch novej americkej administratívy sprostredkovať dohodu o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadlo Rusko. O svojej stratégii dosiaľ poskytli len málo podrobností. Nezmienili sa ani o tom, kedy by takýto plán mohli predstaviť. Trumpov plán sa stále vyvíja a zatiaľ nepadli žiadne politické rozhodnutia, avšak Kellogg i predstavitelia Bieleho domu v posledných dňoch diskutujú o tom, že budú naliehať na Ukrajinu, aby súhlasila s usporiadaním volieb ako súčasť počiatočného prímeria s Ruskom, potvrdili pre Reuters dva nemenované zdroje a bývalý činiteľ USA.
Predstavitelia americkej administratívy údajne tiež diskutujú o tom, či má Trump tlačiť na počiatočné prímerie pred tým, ako sa pokúsi vyjednať pokiaľ možno trvalú dohodu medzi Kyjevom a Moskvou. Ak by sa na Ukrajine konali prezidentské voľby, ich víťaz by podľa tých istých zdrojov mohol byť zodpovedný za rokovania o takejto dohode s Ruskom.
Podľa Reuters nie je jasné, ako by na takýto Trumpov plán zareagoval Kyjev. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že voľby by sa mohli uskutočniť ešte tento rok v prípade, že sa ukončia boje a Ukrajina získa také bezpečnostné záruky, ktoré odradia Rusko od ďalších útokov.
Trump však zatiaľ oficiálne nepožiadal Ukrajinu, aby usporiadala prezidentské voľby do konca roka, uviedol vysokopostavený poradca v Kyjeve i zdroj z ukrajinskej vlády. Zelenského päťročné funkčné obdobie v úrade sa malo pôvodne skončiť v roku 2024. Parlament mu ho ale predĺžil z dôvodu vojnového stavu, v čase ktorého je na Ukrajine podľa jej zákonov výslovne zakázané usporiadať prezidentské či parlamentné voľby.
Otázku volieb Spojené štáty nastolili aj v rokoch 2023 a 2024 na rokovaniach s vysokopostavenými predstaviteľmi Zelenského kancelárie počas administratívy Trumpovho predchodcu Joea Bidena. V uplynulých mesiacoch však predstavitelia Kyjeva v rozhovoroch s Washingtonom konanie volieb údajne odmietali. Argumentovali, že v takejto nestabilnej situácii na Ukrajine by to iba rozdelilo jej vedenie a mohlo privolať aj ruské vplyvové operácie, uviedli dvaja bývalí americkí predstavitelia.
Ruský prezident Vladimir Putin verejne deklaruje, že Zelenského nepovažuje za legitímneho lídra, keďže nemá obnovený volebný mandát. Takisto tvrdí, že ukrajinský prezident nemá zákonné právo podpisovať záväzné dokumenty, ktoré sa týkajú možnej mierovej dohody. Zelenskyj by sa však podľa šéfa Kremľa zatiaľ mohol zúčastniť na rokovaniach, najprv by ale mal zrušiť dekrét z roku 2022, ktorý zakazuje rozhovory s Ruskom, kým je na čele krajiny Putin.
Zdroj z ukrajinskej vlády sa ale podľa Reuters domnieva, že Putin využíva otázku volieb ako falošnú zámienku na prerušenie budúcich rokovaní. "(Pripravuje) pascu, keď tvrdí, že ak sa na Ukrajine neuskutočnia voľby, môže neskôr ignorovať akékoľvek dohody," uviedol zdroj.
