2°
Bratislava
1084. deň na Ukrajine: Ukrajina hlási ďalší ruský útok na energetiku a výpadky elektriny
1084. deň na Ukrajine: Ukrajina hlási ďalší ruský útok na energetiku a výpadky elektriny
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Archívna reportáž
Pomoc pre ľudí na Ukrajine
KYJEV / Rusko opäť útočilo na Ukrajine. Tentoraz sa zameralo na plynárenskú infraštruktúru v Poltavskej oblasti. V tejto súvislosti museli v krajine úrady opäť núdzovo vypínať elektrinu.
Vojna na Ukrajine
Ukrajina hlási ďalší ruský útok na energetiku a výpadky elektriny
Rusko v noci na utorok podniklo rozsiahly útok na ukrajinského energetiku, ktorý poškodil plynárenské zariadenia v Poltavskej oblasti. Obete nie sú hlásené, informuje agentúra Reuters. V niektorých miestach Ukrajina núdzovo vypínala elektrinu, oznámil minister energetiky Herman Haluščenko. Poľsko kvôli útoku aktivovalo stíhačky, aby chránili jeho vzdušný priestor.
Ukrajinská armáda uviedla, že Rusko zaútočilo 124 dronmi a až 19 raketami. Protivzdušná obrana zostrelila 57 dronov a ďalších 66 nezasiahlo cieľ, zrejme vďaka systémom elektronického boja.
"Odohráva sa ďalší útok na ukrajinský energetický systém. V noci nepriateľ zaútočil na plynárenskú infraštruktúru. Od rána zostáva energetický sektor naďalej pod drobnohľadom. Aby sa minimalizovali možné dôsledky pre energetickú sústavu, prevádzkovateľ prenosovej sústavy urýchlene uplatní núdzové obmedzenia dodávok elektriny," napísal Haluščenko na facebooku.
Havarijné vypínanie elektriny potvrdila aj energetická spoločnosť Ukrenerho. "Obmedzenia budú zrušené po ukončení leteckého poplachu a stabilizácii situácie v enegetickom systéme," prisľúbila spoločnosť na platforme Telegram.
Presný rozsah škôd na plynárenských zariadeniach v Poltavskej oblasti nie je známy. Ukrajinská štátna energetická firma Naftogaz uviedla, že "prijíma všetky potrebné opatrenia na stabilizáciu situácie v oblasti dodávok plynu" v tomto regióne.
Trump v rozhovore s Fox News povedal, že by Ukrajina raz mohla byť ruská
Americký prezident Donald Trump podľa agentúry AFP v rozhovore s televíziou Fox News spomenul, že by Ukrajina raz mohla byť ruská. Chce po nej vzácne kovy v hodnote 500 miliárd dolárov, aby USA dostali späť svoju podporu tejto krajine, ktorá sa už tri roky bráni ruskej agresii. Podľa webu amerického ministerstva obrany ale doterajšia bezpečnostná pomoc pre Ukrajinu zo strany USA predstavuje 67 miliárd dolárov.
"Možno uzavrie dohodu, možno neuzavrie dohodu. Možno bude raz ruská, alebo možno nebude raz ruská," povedal o Ukrajine Trump, ktorý v predvolebnej kampani sľuboval, že vojnu ukončí za 24 hodín po nástupe do úradu.
Osemdesiatsedemročný politik tiež potvrdil, že na Ukrajinu čoskoro vyšle svojho osobitného splnomocnenca Keitha Kellogga, ktorého hlavnou úlohou je prísť s návrhom prímeria. Zároveň sa na mníchovskej bezpečnostnej konferencii v závere týždňa stretne americký viceprezident J. D. Vance s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským.
Europarlament potvrdil pokračujúcu podporu Ukrajine aj po troch rokoch vojny
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok v Štrasburgu aj po takmer troch rokoch od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu potvrdili pokračujúcu podporu pre Kyjev. V pléne pred nimi vystúpil aj predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk, ktorý vyzval na zvýšenie podpory pre svoju krajinu, informuje TASR.
Europoslanci sa počas rozpravy zaoberali vyhliadkami budúcich rokovaní o prímerí medzi Moskvou a Kyjevom. Niektorí rečníci zopakovali, že sa nesmie diskutovať o Ukrajine bez Ukrajiny. Únia podľa nich musí byť pripravená prevziať väčšiu zodpovednosť pri poskytovaní bezpečnostných záruk a príprave Kyjeva na budúce členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO) a EÚ, píše sa na oficiálnej stránke EP.
Ďalší poslanci zdôraznili potrebu skonfiškovať ruský majetok na financovanie obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny, zatiaľ čo viacerí vyjadrili vážne obavy z toho, koľko Európa zaplatila a aj naďalej platí na podporu Ukrajiny.
Konferencia predsedov EP, zložená z predsedníčky europarlamentu Roberty Metsolovej a šéfov politických skupín, ráno tiež zverejnila spoločné stanovisko k problematike. Lídri EP dôrazne odsúdili pokračujúcu ruskú vojnu "s úmyselnými útokmi na civilnú a kritickú infraštruktúru a zverstvá páchané na ukrajinskom obyvateľstve, čo sú všetko závažné porušenia medzinárodného práva a medzinárodného humanitárneho práva". V stanovisku tiež potvrdili solidaritu s Ukrajincami pri obrane zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti ich krajiny.
