Brevik sa nazýva pešiakom, argumentuje ako Hitler

Nórsky atentátnik Anders Behring Breivik sa označuje za "pešiaka". Vykonal "operáciu" na ostrove Utoya a chcel použiť vodu okolo fjordov ako "zbraň hromadného ničenia". Pred teroristickými činmi sa "odludštil". Na ostrove uvažoval o konci "svojej existencie". Takýmto špecifickým slovníkom sa vyznačuje pravicový extrémista Breivik, ktorý stojí pred súdom za minuloročný júlový masaker, pri ktorom zabil 77 ľudí.

Používa vojenský žargón

Renomovaný nórsky psychiater Svenn Torgersen sa domnieva, že najnápadnejší na Breivikom vyjadrovacom štýle je "vojenský" žargón. "Armáda má vlastný slang, ktorému sa mnohí vysmievajú, a ktorý mení ľudí a predmety v technické pojmy. Vojak nezabíja, ale likviduje ciele. Svojich nepriateľov dehumanizuje, povedané Brevikovými slovami. Obžalovaný si vybudoval svoj vlastný militaristický svet, v ktorom sám figuruje ako vojak," podotýka Torgersen.

"Armáda si vytvorila takýto žargón, aby znížila empatiu u vojakov. U Breivika to ale za obranný mechanizmus nepovažujem. Podľa môjho názoru sa takto vyjadruje, pretože sa prehnane stotožňuje s vojenskými zložkami. Maximálne ho priťahuje násilie, strelné zbrane a je svojim spôsobom 150 percentný vojak. Myslím si, že sa nemusel príliš premáhať, aby svoje činy spáchal, pretože to tkvie v jeho osobnosti," dodal Torgersen.

Hovorí bez emócií

Breivik, ktorému bola odpustená vojenská služba tvrdí, že dôvodom jeho technického spôsobu vyjadrovania sa bez náznaku emócií je dištancovať sa od útokov. "Keby som sa snažil hovoriť normálne, nezvládol by som o svojich činoch vôbec hovoriť," prehlásil Breivik pred súdom.

Profesor rétoriky na univerzite v Osle Kjell Lars Berge nie je Breivikovými odbornými pojmami zaskočený. "Myslí ako vojak a presadzuje tento pohľad na svet. Preto musí pred súdom vystupovať ako akýsi technický expert," uviedol Berge.

Prejav sa podobá nacistom

Berge upozorňuje, že Breivikov štýl hovorenia sa nápadne podobá nacistickým prejavom. "Vo svojej argumentácii sa veľmi podobá Hitlerovi v diele Mein Kampf. Nacisti používali technické, odborné pojmy o skupinách obyvateľstva, ktoré chceli vyhladiť. Popisovali ich ako by to neboli ľudia, či už sa jednalo o Židov, homosexuálov či Rómov. Breivik sa na riešenie problémov pozerá rovnakým spôsobom a moslimov považuje za absolútne zlo," hovorí Berge.

Jens Elmelund Kjeldsen, profesor rétoriky a vizuálnej komunikácie na univerzite v Bergene, študoval Breivikov manifest. Podľa neho Breivik hovorí rovnako, ako píše. Technicky a bez prejavu citov. "Ako učiteľ rétoriky si niekedy kladiem otázku, čoho chel vlastne svojou rečou dosiahnuť. Pokiaľ chce človek získať pre svoju činy ostatných, musí vzbudzovať emócie. Tu sa ale zdá, že sa všetko točí predovšetkým okolo jeho osoby. Z rétorického hladiska to vyzerá, že bojuje viac sám za seba než za danú vec. Je to zaujímavé, pretože často opakuje, že sa pre svoj boj obetuje," konštatuje Kjeldsen.

Ľudské životy ako kocky na hranie

"Keď Breivik popisuje "legitímne ciele" a "individuá" miesto ľudí a hovorí o 22. júli ako o operácii a popravách, dáva tým najavo, že ľudské životy považuje za obyčajné kocky, s ktorými sa človek môže hrať. Neberie svoje terče ako ľudské bytosti, ktoré majú city," podotýka Kjeldsen.

"S takýtmo používaním jazyka sa stretávame u páchateľov genocídy, etnických čistiek či ďalších veľkých útokov na konkrétnu skupinu obyvateľstva," upozorňuje Kjeldsen. "U nacistov sme však boli svedkami podstatne emocionálnejšieho jazyka, ktorý viac podnecoval k akcii. Nacisti napríklad o Židoch hovorili ako o krysách. Podobné sme však počuli pri genocíde v Rwande. Tutsiovia boli nazývaní švábmi," uzatvára Kjeldsen.

SITA