3°
Bratislava
1104. deň na Ukrajine: Fico odmieta vojenskú aj finančnú pomoc Ukrajine
1104. deň na Ukrajine: Fico odmieta vojenskú aj finančnú pomoc Ukrajine
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Premiér SR Robert Fico odmieta podporovať vojnu na Ukrajine. Nesúhlasí preto s vojenskou ani finančnou podporou krajine, uviedol to v súvislosti s plánovaným summitom Európskej únie v Bruseli.
Vojna na Ukrajine
Presadiť na ňom chce viaceré veci. Avizoval, že vo štvrtok (6. februára) sa zúčastní na zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti, kde požiada o schválenie stanoviska, ktoré bude prezentovať v Bruseli.
"Ak sa rozhodne Európska únia pristúpiť k tomu, že bude naďalej masívne finančne a vojensky podporovať Ukrajinu, môže tak byť len na bilaterálnej báze," povedal Fico. SR podľa neho neverí v stratégiu "mier cez silu", pretože táto stratégia sa ukázala za ostatné tri roky ako neúspešná. Predseda vlády tvrdí, že vláda taktiež nemá záujem urobiť nejakú zbierku zo štátneho rozpočtu na financovanie vojny na Ukrajine.
Vláda SR ďalej na summite navrhne okamžité prímerie na Ukrajine a začatie rokovaní o mieri za účasti USA, Ruska a Ukrajiny. "Ak si Rusko so Spojenými štátmi chcú vytvoriť nejaké zázemie, tak ich chvíľku nechajme, nech spolu komunikujú a potom v určitom okamihu sa môže pridať Ukrajina, môže sa pridať aj Európa," myslí si Fico.
Zároveň informoval, že vláda súhlasí so zvyšovaním obranyschopnosti Európskej únie a Európy ako celku. "Sme pripravení sa na tomto konštruktívne zúčastniť za predpokladu, že budú výnimky, pokiaľ ide o Pakt rastu a stability a že budeme môcť do zbrojných výdavkov dávať projekty duálneho určenia," dodal s tým, že Slovensko je postavené pred konsolidáciu a nie je ekonomicky tak silné ako iné štáty.
V Bruseli sa 6. marca uskutoční mimoriadny summit EÚ o podpore Ukrajiny a o európskej obrane. Zvolaný bol s cieľom diskutovať o tom, ako reagovať na drastickú zmenu kurzu politiky USA k vojne na Ukrajine. Pozvali naň aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
K podpore Ukrajiny sa vyjadril aj český premiér Petr Fiala na sociálnej sieti:
Ukrajina obviňuje Rusko z podkopávania autority MAAE
Rusko "podkopáva autoritu a nezávislosť" Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorej experti monitorujú Moskvou okupovanú Záporožskú jadrovú elektráreň (ZAES) na Ukrajine, uviedol v nedeľu Kyjev. TASR informuje podľa agentúry DPA.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí odoslalo protestnú nótu MAAE v súvislosti s obmedzeniami, ktoré sú uvalené na jej monitorovaciu misiu na ZAES.
K tomuto kroku došlo po príchode nového tímu MAAE, ktorý po prvý raz od začiatku vojny cestoval cez Ruskom okupované ukrajinské územie, vyplýva z vyjadrení ruských štátnych médií. Tím dorazil s niekoľkotýždňovým meškaním v dôsledku vojenskej aktivity v okolí jadrovej elektrárne, pričom z tohto omeškania sa navzájom obviňujú obe strany konfliktu, píše DPA.
Predtým pricestovali pozorovatelia MAAE vždy cez Ukrajinou kontrolované, respektíve sporné územie krajiny, pripomína agentúra. Kyjev bol dlhodobo proti tomu, aby experti OSN prišli do krajiny cez Ruskom okupované oblasti, čo odôvodňoval tým, že by to legitimizovalo falošné nároky Kremľa na tieto územia.
Ukrajina predtým opakovane ponúkla bezpečný prechod, Moskva však odmieta poskytnúť bezpečnostné záruky, čím efektívne núti MAAE spolupracovať v súlade s ruskými požiadavkami, píše DPA.
"Jedine ukončenie ruského jadrového vydierania a návrat (ZAES) k jej legálnemu majiteľovi - Ukrajine - umožní skutočné monitorovanie MAAE a zaistí jadrovú bezpečnosť v Európe," uvádza sa v protestnej nóte.
Ruské jednotky obsadili záporožskú elektráreň krátko po začiatku svojej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Hoci už negeneruje energiu a zostávaz veľkej časti odstavená, bezpečnostné riziká naďalej pretrvávajú. MAAE nasadzuje zamestnancov do stránky na rotačnom princípe, uzatvára DPA.
Ruské víkendové útoky si vyžiadali obete aj zranených
Ukrajina v pondelok potvrdila obete sobotňajšieho ruského raketového útoku na vojenské cvičisko na východe Dnepropetrovskej oblasti, približne 130 kilometrov od frontovej línie. Ruské jednotky cez víkend tiež zasiahli viacposchodový obytný dom v meste Charkov, uviedol jeho starosta.
"Žiaľ, sú tu mŕtvi a zranení," uviedla ukrajinská armáda na Facebooku k útoku v Dnepropetrovskej oblasti, no presný počet obetí nezverejnila.
Po útoku ruskej balistickej riadenej strely 9K720 Iskander čelí ostrej kritike ukrajinská protivzdušná obrana pre nezachytenie rakety a nedbanlivosť. Generálmajor Mychajlo Drapatyj vyhlásil, že prípad bude Kyjev vyšetrovať a prisľúbil adekvátne potrestanie zodpovedných.
"Každý, kto v ten deň prijímal rozhodnutia a každý, kto ich neprijal včas, bude niesť zodpovednosť... Sme svedkami predčasných rozhodnutí a nepoučených lekcií," vyhlásil Drapatyj na platforme Telegram.
Starosta Charkova na sociálnej sieti Telegram potvrdil, že ruské bezpilotné lietadlá v nedeľu zasiahli obytný dom v meste. V dome vypukol požiar a zranenia utrpelo najmenej osem ľudí, stav nikoho z nich si nevyžiadal nemocničné ošetrenie. Starosta dodal, že útok poškodil aj tri ďalšie budovy.
Zelenskyj tvrdí, že Rusko za týždeň podniklo viac ako 2300 leteckých útokov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok oznámil, že Rusko minulý týždeň podniklo viac ako 2300 leteckých útokov na Ukrajinu. Spojencov tiež vyzval na väčšiu vojenskú podporu.
Rusko podľa ukrajinského prezidenta počas minulého týždňa útočilo s viac ako 1050 dronmi, takmer 1300 leteckými bombami a viac ako 20 raketami, napísal Zelenskyj na sieti X.
"Chceme, aby táto vojna skončila. Rusko však nechce a pokračuje vo vzdušnom terore," uviedol ukrajinský prezident.
"Tí, ktorí sa usilujú o rokovania, neútočia cielene balistickými raketami na civilistov. Aby sme Rusko prinútili zastaviť tieto útoky, potrebujeme od sveta väčšiu kolektívnu silu," dodal Zelenskyj, ktorý zároveň vyzval spojencov Ukrajiny, aby jej dodali viac systémov protivzdušnej obrany, podporili pozemné jednotky a poskytli "účinné bezpečnostné záruky".
Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni ruskej invázii, ktorá začala vo februári 2022. Na Ukrajine podľa DPA panujú obavy, že USA by mohli úplne zastaviť pomoc Kyjevu v súvislosti s rastúcim napätím medzi Zelenským a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom.
Ukrajinský prezident pred dvoma týždňami vyhlásil, že Trump žije v ruskej "dezinformačnej bubline", čím reagoval na Trumpove vyjadrenia, že za vojnu, ktorú rozpútalo Rusko, môže Ukrajina. Trump následne Zelenského označil za diktátora, ktorý vládne bez volieb, a vyzval ho, aby "konal rýchlo", pretože inak vo vojne svoju krajinu úplne stratí.
Zelenskyj sa v piatok stretol s Trumpom v Bielom dome, kde medzi nimi došlo k výmene názorov, pričom americký prezident spolu so svojím viceprezidentom J. D. Vanceom obvinili Zelenského, že nie je dosť vďačný za americkú podporu. Trump mu tiež vytkol, že sa zahráva s treťou svetovou vojnou. Trump po spoločnom vystúpení pred médiami ich rokovanie predčasne ukončil a nedošlo ani k plánovanému podpisu dohody o nerastných surovinách Ukrajiny.
Z Ukrajiny sa do Ruska vrátilo 33 obyvateľov Kurskej oblasti
Ukrajina vrátila Rusku 33 civilistov, ktorí v dôsledku ofenzívy ukrajinskej armády do ruskej Kurskej oblasti prekročili hranicu smerom na Ukrajinu. Po ofenzíve, ktorá sa začala v auguste 2024, uviazli tiež stovky Rusov na území zabratom Ukrajinou, čo medzi ich príbuznými vyvolalo znepokojenie i hnev voči ruským úradom.
Moskva minulý týždeň uviedla, že uzavrela s Kyjevom dohodu s cieľom zabezpečiť návrat časti civilistov, ktorí po ukrajinskej ofenzíve prešli cez hranicu na územie ukrajinskej Sumskej oblasti.
O ich návrate do Ruska sa rokovalo za podpory Medzinárodného výboru Červeného kríža a za sprostredkovania Bieloruska, uviedla v pondelok na sieti Telegram ruská ombudsmanka pre ľudské práva Tatiana Moskaľkovová. Dodala, že v skupine navrátilcov sú väčšinou starší ľudia, ale aj štyri deti. Mnohí z nich sú ťažko chorí alebo ranení, dodala.
Tých, ktorým diagnostikovali zranenia alebo choroby, previezli do nemocníc v Kursku. Ostatných rozviezli k príbuzným,
informovali v pondelok predstavitelia Moskvy, spresnila stanica Deutsche Welle (DW).
Americký denník The Washington Post (WP) pred časom napísal, že vo februári z území Kurskej oblastí okupovaných ozbrojenými silami Ukrajiny odišlo na Ukrajinu viac ako 100 ruských civilistov. Väčšina z nich sa rozhodla odísť po útoku, ktorého cieľom sa 1. februára stala internátna škola v meste Sudža slúžiaca ako dočasná ubytovňa pre evakuovaných civilistov.
Podľa WP ukrajinské ozbrojené sily predtým evakuovali na Ukrajinu malé skupiny Rusov, ktorí požiadali o odchod, vrátane detí, chorých a ranených. Kyjev potom rokoval s Moskvou o tranzite väčšiny z nich cez Bielorusko späť do Ruskej federácie, doplnila DW.
