Zmeny v pohrebe pápeža. František chcel jednoduchosť, smútiaci môžu prísť k otvorenej rakve
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Čo nasleduje po smrti pápeža Františka
VATIKÁN / Sledujte Mimoriadne vysielanie k úmrtiu pápeža Františka na spravodajskej televízii JOJ 24.
Pápež František, hlas chudobných, ktorý zmenil podobu Katolíckej cirkvi, ale čelil tvrdému odporu, zomrel na Veľkonočný pondelok 21. apríla vo veku 88 rokov, oznámil Vatikán.
K úmrtiu Františka, ktorý sa v roku 2013 stal prvým latinskoamerickým pontifikom a bol jedným z najstarších pápežov v histórii cirkvi, došlo niekoľko týždňov po tom, ako ho prepustili z rímskej nemocnice, kde bojoval so život ohrozujúcim obojstranným zápalom pľúc.
„Drahí bratia a sestry, s hlbokým zármutkom musím oznámiť smrť nášho Svätého Otca Františka. Dnes ráno o 7.35 sa rímsky biskup František vrátil do Otcovho domu. Celý svoj život zasvätil službe Pánovi a jeho Cirkvi. Učil nás žiť hodnoty evanjelia s vernosťou, odvahou a univerzálnou láskou, osobitne v prospech najchudobnejších a vylúčených. S nesmiernou vďačnosťou za jeho príklad pravého učeníka Pána Ježiša odporúčame dušu pápeža Františka nekonečnej milosrdnej láske trojjediného Boha," informovala Jeho Eminencia kardinál Farrell.
Pápež František
Vo Vatikáne existuje plán a presné postupy po smrti pápeža. Tie sa zahája po tom ako kardinál kamerlengo Kevin Farrell ohlási správu: "Pápež je mŕtvy." Od kamerlenga sa ako prvý dozvedá správu o smrti rímsky vikár a hneď potom vydáva pokyn na zabalzamovanie pápežovho tela, ak pápež pred svojou smrťou nerozhodol inak. Následne sa zapečatí Bronzová brána, ktorá je hlavným vstupom do pápežovho bytu. Pápežova pečať sa rozlomí len za účasti svedkov a z Baziliky sv. Petra sa začne rozliehať zvonenie. Pápežovu smrť ohlasuje zvon vyrobený len na túto príležitosť. Píše Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska na svojom webe.
Do zvolenia nového pápeža preberá vládu v cirkvi Zbor kardinálov. Zbor však nemôže počas tohto obdobia vydávať nové zákony, zmeny platných zákonov či zrušenia milostí a povolení, ktoré vydal zomrelý pápež. Telo zosnulého pápeža sa nesmie fotografovať a filmovať až pokiaľ nebude odeté do pohrebného rúcha.
Pohreb
Svätého Otca ešte dnes vo večerných hodinách uložia do rakvy. Pohreb sa uskutoční do deviatich dní. Pápež František robil mnohé veci inak a výnimkou nebude ani posledná rozlúčka s ním. Iba nedávno schválil jednoduchší pohreb ako mali jeho predchodcovia. Rozhodol sa pre jednoduchú drevenú rakvu obloženú zinkom.
Zrušil aj tradíciu verejného vystavenia pápežovho tela na vyvýšenej plošine - katafalku - v Bazilike svätého Petra. Namiesto toho budú smútiaci pozvaní k jeho otvorenej rakve. František bude tiež prvým pápežom za viac ako storočie, ktorý bude pochovaný mimo Vatikánu. Jeho pozostatky uložia v Bazilike Panny Márie, jednej zo štyroch hlavných pápežských bazilík v Ríme.
Do zvolenia nového pápeža povedie Vatikán kardinál Kevin Farrell, ktorý tiež oznámil Františkovo úmrtie. Ide o kardinála írskeho pôvodu, od minulého roka pôsobí ako predseda Najvyššieho súdu Vatikánu. Pápež ho poveril aj vedením výboru, ktorý dohliada na investície Vatikánu. V minulosti Farell obhajoval zákaz požehnania homosexuálnych vzťahov kňazmi a je kritikom zbrojenia. Teraz preberie vedenie cirkvi a organizuje konkláve, na ktorom zbor kardinálov zvolí nového pápeža.
Konkláve
Všetkých kardinálov pod 80. rok života zvoláva do Ríma kardinál na takzvané konkláve (con chiave, čo znamená zavrieť na kľúč). Zvyk zatvoriť kardinálov na jednom mieste bez možnosti ho opustiť až do zvolenia nového pápeža, pochádza z roku 1216, keď počas svojej cesty po Perugi náhle zomrel Inocent III. Malo sa tak dostiahnuť rýchle zvolenie nového pápež a nadôvažok bez nepriaznivých zásahov zvonka.
Kardináli sa musia stretnúť do 15 dní od smrti pápeža. Obdobie sa dá predĺžiť, ale nie na viac ako 20 dní. Toto pravidlo zaviedol Pius XI. Do konkláve vchádzajú i pomocníci kardinálov, ktorí však nesmú byť prítomní pri hlasovaniach. Tie sa konajú v Sixtínskej kaplnke.
Na úvod odslúži kardinál- dekan slávnostnú svätú omšu k Duchu Svätému a po nej v procesii odchádzajú všetci kardináli do Sixtínskej kaplnky. Pred kaplnkou odznie: „Extra omnes!" Hneď potom nasleduje prísaha každého z kardinálov, po ktorej sa odoberú do svojich izieb. Tie sa im prideľujú losovaním. Počas konkláve nesmú s nikým komunikovať. Sú zakázané mobilné telefóny, faxy, mikrofóny, noviny, rádiá, fotoaparáty a kamery.
Kardináli sú viazaní prísnym mlčaním o celom priebehu konkláve. Tento zákaz platí i po skončení voľby, ak novozvolený pápež nerozhodne inak.
Hlasovanie
Sixtínska kaplnka je na hlasovanie špeciálne upravená. Pozdĺž stien sú postavené sedadlá pre voličov. Každé sedadlo je vybavené baldachýnom červenej farby. Po úspešnej voľbe sa všetky baldachýny sklopia a zostane len jediný, nad hlavou nového Pontifexa. Voľba je tajná a hlasovacie lístky odovzdávajú kardináli v zástupe do kalicha, ktorý je pripravený na oltári kaplnky.
Volí sa ráno aj večer. Ak je prvé hlasovanie neplatné (ak žiadny z kandidátov nedosiahol viac ako dve tretiny plus jeden hlas), prebieha hneď i druhé hlasovanie. Takto možno hlasovať maximálne štyrikrát za deň.
Ak sa kardináli nedohodnú na mene nového pápeža do troch dní, budú dostávať len jeden chod jedla a ak sa nezhodnú ani na piaty deň, zostanú len o chlebe a vode. Rozhodol tak Gregox X.
Výsledok voľby je oznamovaný zástupu na námestí sv. Petra vo Vatikáne. Ak je voľba neúspešná, vychádza z komína Sixtínskej kaplnky čierny dym - hlasovacie lístky spaľujú spolu s mokrou slamou. Zvolenie nového pápeža oznamuje biely dym (pália sa len samotné hlasovacie lístky).
Nový pápež
Po úspešnej voľbe sa kardinál- dekan priblíži ku zvolenému kandidátovi a pýta sa na jeho súhlas. Ak ho dostane, nasleduje druhá otázka: „Aké meno si volíte?“ Hneď, ako nový pápež voľbu príjme, získava plnú právomoc nad celou Cirkvou ako Zástupca Ježiša Krista na zemi.
Nový pápež odchádza do zákristie (izba sĺz), aby vymenil svoje staré oblečenie za nové biele. Počas voľby sú pripravené oblečenia pre nového pápeža v troch veľkostiach - pre vysokého, stredného a nízkeho. Hneď po svojom oblečení príjma nový pápež sľub poslušnosti od všetkých kardinálov a odchádza na balkón baziliky, aby udelil prvé požehnanie.
Kardinál- Protodiakon oznamuje z balkóna Baziliky sv. Petra: „Habemus Papam dominum cardinalem ... qui sibi nomen imposuit...“ /Máme pápeža, pána kardinála .... , ktorý si zvolil meno.../.
Od pontifikátu Jána Pavla I. sa služba nového pápeža začína slávnostnou sv. omšou spojenou s verejným úkonom sľubu poslušnosti kardinálov, ktorý vkladajú do rúk pápeža. S menom Jána Pavla II. je spojená i ďalšia výnimka. Po ukončení voľby v Sixtínskej kaplnke a prijatí sľubu poslušnosti od prítomných kardinálov zamieril namiesto balkóna do podzemia baziliky, kde sa hodinu modlil pred obrazom Márie v Litovskej kaplnke. Až potom sa pobral na balkón...
Korunovácia pápeža už neexistuje
Kedysi nového pápeža korunovali historickou korunou. Tiara je v súčasnosti uložená v múzeu Baziliky sv. Petra. Prvýkrát ju mal na hlave pápež Bonifác VIII. v roku 1300. Vtedy mala dva kruhy - jeden nad druhým, čo vyjadrovalo zvchrovanosť Pontefixa nad akoukoľvek pozemskou vládou. Neskôr pridali aj tretí kruh.
Posledná oficiálna korunovácia sa odohrala 30. júna 1963, keď bol korunovaný Pavol VI. Ceremónia korunovácie bola vždy doprevádzaná symbolickými obradmi, medzi ktorými bol i obrad pripomínajúci novému pápežovi svetskú márnosť. Pápežský ceremonár ukázal trikrát novému Pontifexovi horiaci kúdeľ hovoriac: „Svätý otče, takto sa pominie svetská sláva...“ Potom bola pápežovi položená na hlavu Tiara so slovami: „Vedz, že si otcom všetkých kniežat a kráľov, sprievodcom sveta, Zástupcom Spasiteľa Ježiša Krista na zemi, ktorému nech je česť a sláva na veky vekov.“ Odloženie Tiary bolo verejným prejavom zrieknutia sa akéhokoľvek nároku na politickú nadradenosť.
Nepoužíva sa viac ani prenosný trón, v ktorom pápeža nosili počas verejných ceremónií. Posledným, ktorý sa nechal od svojich spolupracovníkov presvedčiť k tomuto aktu, bol Ján-Pavol I..Zástup sa totiž sťažoval, že nevidí pápeža. Ján Pavol II. prenosné kreslo definitívne odložil a nahradil svojim neodmysliteľným Papamobilom.
Sledujte Mimoriadne vysielanie k úmrtiu pápeža Františka na spravodajskej televízii JOJ 24. Viete, ako si ju naladiť? Potrebné informácie nájdete tu.