1128. deň na Ukrajine: Moskva viní Ukrajinu z útokov na energetické ciele

KYJEV / Ruské ministerstvo obrany dnes obvinilo Ukrajinu, že v stredu a dnes útočila na ruské energetické zariadenia, napriek nedávnej dohode o vzájomnom neútočení na takéto ciele. Úrady v Chersone na juhu Ukrajiny naopak tvrdia, že po ruskom ostreľovaní boli čiastočne prerušené dodávky prúdu v meste.

+286 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Zostrelili ďalšie drony

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila v noci na dnes 42 z 86 útočných dronov, ktoré na krajinu vyslalo Rusko. To zaútočilo z Voronežskej oblasti tiež jednou balistickou raketou Iskander-M, ktorú sa zostreliť nepodarilo, informovalo dnes ráno ukrajinské letectvo na platforme Telegram. Medzi bezpilotnými strojmi bolo 26 dronov bez nálože, ktoré nedoleteli k cieľu a nespôsobili žiadne škody.

Ukrajina každé ráno sčíta škody po ruských vzdušných útokoch. Tie posledné zasiahli Charkovskú, Sumskú, Černihivskú a Dnipropetrovskú oblasť, vrátane veľkomiest Charkov a Dnipro. Len v Charkovskej oblasti bolo zranených viac ako 20 ľudí, napísal na telegrame šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.

V Dnipre utrpeli zranenia traja ľudia. Poničených tu bolo desať výškových domov, jedna škola a desiatky automobilov, napísal šéf Dnipropetrovskej oblasti Serhij Lysak.

Prečítajte si tiež

1127. deň na Ukrajine: Ukrajina hlási útok 117 ruských dronov, niektoré poničili Kryvyj Rih

Zomreli dvaja ľudia​

Dnes tiež šéf správy Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin informoval, že v dôsledku ruských útokov zomreli dvaja ľudia. Najskôr utrpela smrteľné zranenia žena, keď ruský dron zhodil na mesto výbušniny. Neskôr pri masívnom ruskom ostreľovaní prišiel o život muž, čakajúci na zastávke. Ruská armáda podľa Prokudina zaútočila aj na posádku sanitky, ktorá zranenému človeku pomáhala. Zdravotník aj vodič potom skončili v nemocnici.

Rusko nepristúpilo na všeobecné prímerie, ktoré 11. marca navrhli Spojené štáty a s ktorým Ukrajina vyjadrila súhlas. Moskva však súhlasila s návrhom z 18. marca ukončiť na 30 dní útoky na energetické zariadenia. Odvtedy ale zintenzívnila dronové útoky na obytné domy a ďalšie civilné ciele na Ukrajine, poznamenala agentúra DPA.

Dnes Moskva obvinila Kyjev z nedodržiavania dohody z 18. marca. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina v stredu a dnes podnikla údery na tri energetické zariadenia. Kyjev tak údajne nedodržiava dohodu o obmedzenom prímerí, ktoré sa vzťahuje práve na túto infraštruktúru. "Napriek vyhláseniam kyjevského režimu o zastavení úderov na ruské energetické zariadenia ukrajinské ozbrojené sily v posledných 24 hodinách pokračovali v útokoch proti energetickej infraštruktúre," uviedlo ministerstvo v dnešnom vyhlásení. Dve takéto lokality Ukrajinci údajne zasiahli v Brjanskej oblasti a jednu na Krymskom polostrove, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.

Generálny štáb ukrajinskej armády v stredu večer uviedol, že ukrajinské sily zničili ruské veliteľstvo a pozorovateľňu medzi obcami Viktorovka a Uspenovka v Kurskej oblasti na západe Ruska. Vyhlásenie tvrdí, že pri údere zabitý veliteľ 1. práporu 9. motostreleckého pluku. Podobné informácie nemožno nezávisle overiť.

Prečítajte si tiež

1126. deň na Ukrajine: Rusko a Ukrajina sa dohodli na pozastavení útokov v Čiernom mori

Rušiť sankcie proti Rusku by bola chyba

Zatiaľ nenastal čas rušiť sankcie proti Rusku, ktoré pokračuje v agresii proti Ukrajine. Po dnešnom parížskom summite troch desiatok krajín podporujúcich Kyjev to vyhlásili francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer a nemecký kancelár Olaf Scholz, podľa ktorého by bolo chybou ustupovať Rusku. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa všetci lídri zhodli na tom, že Moskve napriek súčasným rokovaniam o prímerí vedeným Spojenými štátmi nejde o skutočný mier.

Rusko žiada zrušenie časti západných sankcií výmenou za to, že pristúpi na pokoj zbraní v Čiernom mori. Svojím prístupom dáva podľa lídrov európskych krajín najavo, že jeho cieľom nie je dosiahnuť mier, ale zbaviť sa obmedzení, ktoré Európa a USA zaviedli v reakcii na inváziu začatú pred viac ako tromi rokmi.

Podľa Scholze bude čas hovoriť o zrušení sankcií až vo chvíli, keď sa obe strany dohodnú na miere. "K tomu je zatiaľ bohužiaľ stále veľmi ďaleko," povedal podľa agentúry Reuters Scholz po stretnutí.

Prečítajte si tiež

1125. deň na Ukrajine: Začali sa rozhovory predstaviteľov Ruska a USA v Rijáde

​Summit, ktorý nadviazal na predchádzajúce podobné rokovania v Paríži a Londýne, dal podľa lídrov najavo jednotu zúčastnených krajín v ďalšej podpore Ukrajiny. Macron, ktorý schôdzku zvolal, si pred ňou telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a po rokovaní uviedol, že sa s ním spojí znovu, aby ho informoval o výsledkoch. Macron vyhlásil, že Európa musí byť pripravená na situáciu, keď Spojené štáty nebudú úplne na jej strane.

Trump opakuje, že zabezpečenie ukrajinskej obrany po mierovej dohode bude na európskych štátoch.

Podľa diplomatického zdroja ČTK sa pri rokovaní politici zhodovali na tom, že je potrebné koordinovať postup so Spojenými štátmi, aj keď zazneli aj kritické hlasy k podobe mierových rokovaní, v ktorých Rusko vznáša požiadavky odďaľujúce uzavretie dohody. Trump európske krajiny k rozhovorom nepribral.

K účasti "americkej delegácie na najbližšej koordinačnej schôdzke" vyzvala po rokovaní v Paríži talianska premiérka Giorgia Meloniová, píšu agentúry. Podľa nej je dôležité, aby zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru bolo rozšírené "na civilnú infraštruktúru ako sú školy a nemocnice s cieľom dosiahnuť úplné prímerie". Talianska premiérka patrí medzi európskych politikov, ktorí najviac podporujú amerického prezidenta Donalda Trumpa, vyhýba sa kritike jeho postojov a činov a zdôrazňuje význam bezpečnostných väzieb s USA.

Poľský premiér Donald Tusk po summite uviedol, že Európa by mala nájsť jednotný prístup voči Rusku aj vo chvíli, keď Maďarsko odmieta podporovať ďalší tlak na Moskvu, čo obmedzuje akcieschopnosť Európskej únie. Maďarský premiér Viktor Orbán rovnako ako jeho slovenský náprotivok Robert Fico sa na dnešnom rokovaní nezúčastnili. Obaja politici kritizujú protiruské sankcie a majú blízko k ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi.

Prečítajte si tiež

1124. deň na Ukrajine: Ruské drony zasiahli Kyjev, hlásia mŕtvych aj rozsiahle škody

Krajiny zvažujú vyslanie vojakov na Ukrajinu

Rusko nebude rozhodovať o tom, či európske krajiny po prípadnom uzavretí mierovej dohody vyšlú svojich vojakov na Ukrajinu. Po dnešnom parížskom summite asi troch desiatok krajín podporujúcich brániaci sa Kyjev to vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Uviedol, že na pláne iniciovanom Francúzskom a Britániou sa teraz chcú podieľať tiež niektoré ďalšie štáty. Podľa britského premiéra Keira Starmera budú európske krajiny schopné zabezpečiť praktické fungovanie akejkoľvek udržateľnej mierovej dohody. Končiaci nemecký kancelár Olaf Scholz sa k vyslaniu jednotiek po stretnutí opäť postavil zdržanlivo.

Európske krajiny by mali pomôcť zabezpečiť ukrajinskú bezpečnosť na mori, vo vzduchu a na zemi, povedal Macron podľa agentúr. Nepôjde ale podľa neho o mierové jednotky; vojaci by mali byť rozmiestnení vo viacerých strategických oblastiach.

Plán vyslania vojakov európskych krajín na Ukrajinu vyvolal mnoho otázok a poskytol málo odpovedí, poznamenal po summite v Paríži ukrajinský prezident Zelenskyj podľa agentúry AFP.

Prečítajte si tiež

1123. deň na Ukrajine: Ukrajinské a ruské úrady informujú o mŕtvych po náletoch dronov

​"Budeme pripravení zabezpečiť, aby mierová dohoda fungovala v praxi, keď bude dohodnutá jej presná podoba," povedal podľa agentúry Reuters Starmer. Dodal, že by sa rokovania podľa jeho predstáv nemali ťahať dlhé mesiace, ale byť skôr záležitosťou najbližších týždňov.

Macron vyhlásil, že medzi lídrami nie je jednomyseľná podpora vyslania vojakov, ku ktorému sa plánujú pripojiť len niektoré krajiny.

Dosluhujúci nemecký kancelár Olaf Scholz sa k možnej mierovej misii európskych vojakov na Ukrajine stavia naďalej zdráhavo. Po summite podľa agentúry DPA vyhlásil, že v súčasnej chvíli nie je vôbec jasné, či a v akej podobe by vojenská misia mohla pôsobiť. Poznamenal, že takáto misia nie je teraz tá aktuálna téma. Podobne sa vyjadril aj český premiér Petr Fiala, podľa ktorého by sa európske krajiny mali teraz sústrediť na podporu ukrajinskej armády.

Summit lídrov takmer 30 krajín a šéfov NATO a Európskej únie sa konal v kľúčovom momente viac ako trojročnej vojny, keď sa zintenzívňuje diplomatické úsilie o sprostredkovanie prímeria pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa. Boje na Ukrajine však pokračujú. Kým sa lídri stretli v luxusných priestoroch francúzskeho prezidentského paláca, útoky ruských dronov cez noc zranili viac ako 20 ľudí a silné ostreľovanie dnes popoludní zabilo jedného človeka a v niektorých častiach Chersonu vyradilo elektrinu, uviedli ukrajinskí predstavitelia.