Ministri obrany takzvanej koalície ochotných rokujú o budúcich bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu

BRUSEL / Ministri obrany skupiny krajín, ktoré pripravujú budúce bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, v Bruseli diskutujú najmä o daľšej podpore Ukrajiny a o tom, ako by mohli prispieť k prípadnej mierovej misii európskych vojakov v krajine. Pred začiatkom jednaní to uviedol lotyšský minister obrany Andris Sprúds. Jeho britský kolega John Healey poznamenal, že účastníci jednania sa chcú zamerať na zaistenie mieru na nebi, na mori i na súši.

Stretnutie krajín takzvanej "koalície ochotných" v sídle NATO organizuje Británia a Francúzsko Ide o vôbec prvé podobné stretnutie vo formáte ministrov obrany. Zúčastňujú sa na ňom zástupcovia troch desiatok štátov. Českú republiku zastupujú šéfka rezortu obrany Jana Černochová, aj náčelník generálneho štábu Karel Řehka.

"Všetci chceme dosiahnuť stabilný, spravodlivý a trvalý mier. Musíme Ukrajine poskytnúť všetko, čo potrebuje. Dnes budeme diskutovať aj o tom, ako to robiť omnoho efektívnejšie," uviedol Sprúds. Ukrajina sa od februára 2022 bráni rozsiahlej ruskej ozbrojenej agresii a účastníci dnešného stretnutia pracujú na spôsobe, ako zaručiť bezpečnosť napadnutej krajiny po prípadnom uzavretí prímeria či mierovej dohody. Jednou z možností je tiež misia vojakov západných štátov, Moskva ale prítomnosť jednotiek z krajín NATO na Ukrajine zatiaľ kategoricky odmieta.

"Musíme dostať Ukrajinu do čo nejsilnejšej pozície, aby si zachovala svoju suverenitu, to znamená okrem iného podporiť ukrajinskú armádu," uviedol britský minister obrany. "Je potrebné taktiež viac tlačiť na (ruského prezidenta Vladimira) Putina, aby vojnu skončil," dodal Healey. Na rokovaní v Bruseli sa zúčastňujú aj šéfovia francúzskej a britskej armády, ktorí mají informovať ministrov o svojej ceste do Kyjeva z minulého týždňa.

Podľa šéfky európskej diplomacie Kaji Kallasové, ktorá je tiež medzi účastníkmi, je teraz na jednotlivých štátoch, aby uviedli, ako se chcú na prípadnej mierovej misii podielať. "Najskôr ale potrebujeme vedieť, aký bude cieľ tejto misie. Či bude monitorovacia, mierová, obranná, odstrašujúca," povedala Kallasová. "Ukrajinci už pred zhruba štyrmi týždňami súhlasili s prímerím, Rusko však nie. Takže je jasné, že Ukrajinci chcú mier a Rusko ho zatiaľ nechce," dodala.

Ani podľa fínskeho ministra obrany Anttiho Häkkänena "Moskva nemá záujem o mier". "Musíme zvýšiť tlak na Rusko, aby si sadlo k rokovaciemu stolu," povedal novinárom. Cieľom dnešného rokovania je podľa neho prediskutovať s ostatnými, čo všetko môžu partneri pre Ukrajinu spraviť. Prvým pilierom bezpečnostných záruk je podľa neho silná ukrajinská armáda, druhým sú potom prípadné európske jednotky, ktoré by mohli ukrajinskú armádu podporiť. Účasť na prípadnej európskej misii nevylúčil ani švédsky minister obrany Pal Jonson. Najskôr ale aj podľa neho musí byť jasno ohľadne toho, ako by mala táto misia vyzerať.

Do koalície sú okrem kľúčových krajín Európskej únie zapojené aj ďalšie štáty, ako Nórsko, Austrália, Kanada a Nový Zéland. Súčásťou koalície nie sú Spojené štáty, samotný vznik skupiny je vlastne reakciou na zmenu postoja USA voči ruskej agresii na Ukrajine po nástupe novej administratívy prezidenta Donalda Trumpa. Podľa bruselského webu Politico dnes v Bruseli nie je nemecký minister obrany Boris Pistorius, miesto neho sa na stretnutí zúčastnil nemecký generál a generální inšpektor nemeckej armády Carsten Breuer.

Súčasná slovenská vláda neprejavila záujem o to, aby sa Slovensko stalo súčasťou koalície ochotných:

​