Irán nechce pustiť žiadnu ropu pre Európu

Viac ako tretina poslancov iránskeho parlamentu podpísalo v nedeľu návrh zákona, ktorým chcú dosiahnuť zastavenie dodávok ropy cez Hormuzský prieliv pre krajiny Európskej únie.

Súhlasiť musí najvyšší

Norma, ktorú predložili dva výbory zákonodarného zhromaždenia islamskej republiky, takto reaguje na ropné embargo Európskej únie platné od nedele. Členské krajiny 27-členného bloku zakázali dovoz ropy z Iránu a ten teraz chce dosiahnuť, aby sa k nim nedostala žiadna ropa, ktorú lode prevážajú z arabských krajín a Perzského zálivu. Na to, aby zákon vstúpil do platnosti musí prejsť vplyvnou Radou strážcov, a súhlasiť s ním musí aj najvyšší duchovný líder, ajatolláh Alí Chameneí. To sa však nezdá byť reálne.

Irán ešte koncom decembra varoval pred zastavením dopravy ropy z Perzského zálivu cez dôležitý prieliv, ak zahraničie uvalí sankcie na jeho ropný export alebo na Teheráne vojensky zaútočí. Hormuzským prielivom medzi Ománom a Iránom prechádza väčšina ropného exportu zo Saudskej Arábie, Iránu, Spojených arabských emirátov, Kuvajtu a Iraku, ako aj takmer všetok skvapalnený zemný plyn z Kataru.

Embargo je trestom

Embargo, ktoré Európska únia uvalila na ropu z Iránu, má byť trestom za nedostatočný pokrok v rokovaniach o spornom jadrovom programe islamskej republiky. Krajiny EÚ sa rozhodli uvaliť embargo na iránsku ropu ešte v januári s cieľom pripraviť Teherán o významný zdroj príjmov využívaných na financovanie tamojšieho jadrového programu. Irán odsúdil embargo ako "neférové a odsúdené na neúspech" a tvrdí, že na krajinu nebude mať žiadny dopad, keďže objem dodávanej ropy do krajín únie nie je výrazný. Kľúčovými krajinami sú predovšetkým India, Čína, Japonsko a Južná Kórea.

Ropa zlacnie, benzín nie. Kto za to môže?

Spravodajská aplikácia Noviny TV JOJ pre iPhone TU. ZADARMO.

ISIFA