Do Južnej Kórey sa vracajú adoptované deti

Dlho pred tým, než sa Samsung a Hyundai etablovali ako globálne značky, boli na špici juhokórejského exportu deti! Do cudziny boli adoptované tisícky. Niektoré z nich sa vracajú do vlasti ako dospelé, informuje spravodajský server Deutsche Welle.

Keď Južná Kórea zostala po vojne s KĽDR v 50. rokoch minulého storočia v troskách, poslalo mnoho rodín svoje deti do Spojených štátov a do Európy. Západné rodiny boli presvedčené, že týmto kórejským sirotám dávajú lepší život. A tento trend pokračoval aj ďalej.

Niektoré z detí, ktoré túto medzinárodnú adopciu zažili, sa ale medzitým vrátili späť do krajiny, kde sa narodili, aby sa dozvedeli viac o vlastnej minulosti. Jane Jeong Trenka sa narodila v roku 1987 a bola adoptovaná do Minnesoty. Vždy mala ohľadne svojej adopcie veľa otázok. Niektoré z príbehov, ktoré jej rozprávali americkí rodičia, jej však nedávajú zmysel.

V roku 1995 preto navštívila Kóreu a našla svoju biologickú matku. Vtedy zistila, že jej adopcia bola klamstvom a že sa ju jej skutočná matka pokúšala nájsť. "Mojim americkým rodičom bolo povedané, že som dieťaťom osamelej matky, že som nechcené dieťa," hovorí Jane. "Keď moja biologická matka kontaktovala mojich amerických rodičov, neboli z toho nadšení. Adoptívna agentúra im totiž klamala."

Jane mimo iného zistila, že jej matka bola vydatá za muža, ktorý ju týral. Detí, pretože okrem Jane bola adoptovaná aj jej sestra, sa vzdať nechcela. Pracovníčky adopčnej agentúry jej jednoducho deti odobrali.

Vrátila sa žiť do Južnej Kórey

Jane sa vrátila do Južnej Kórey v roku 2004. Stretla sa s ďalšími navrátilcami, ktorí boli adoptovaní a našli rovnako ako Jane biologické matky. Lekári a príbuzní hovorili ich matkám, ktoré boli častokrát slobodné, že nie sú spôsobilé sa o ne starať. Založili preto skupinu Truth and Reconnciliation for teh Adopted Community of Korea  (TRACK - Pravda a zmierenie pre kórejskú komunitu adoptovaných).

Ešte dnes mnoho slobodných matiek je tlačených do toho, aby sa vzdali svojich detí. "Nie sú posielané do zahraničia a odoberané matkám, pretože by ich týrali alebo užívali drogy. Je to preto, že žijú samy a Kórea je veľmi patriarchálna spoločnosť," dodala Jane. Slobodné matky dostávajú len minimálnu podporu od vlády a rodiny sa ich veľmi nezastanú.

So synom musela ísť do útulku

Žena, ktorá si nepriala byť menovaná, uviedla, že so svojim 7-ročným synom musela ísť do útulku. Zostať s rodičmi totiž neprichádzalo do úvahy. "Existujú obrovské predsudky voči slobodným matkám a je to považované za hanbu pre rodinu," dodala.

Práve toto by sa podľa Jane malo zmeniť. Južná Kórea je bohatá krajina a preto by sa mala o osamelé matky postarať. Najprv ale musia skoncovať s tradičnými predsudkami voči ženám, ktoré majú nemanželské deti. To núti politikov, aby dávali prednosť a finančne podporovali umiestňovanie detí slobodných matiek do detských domovov a do adopčných programov. Namiesto toho, aby sa o ne starali vlastné matky.

Podporujú aj domáce adopcie

Kampaň za obmedzenie medzinárodných adopcií oslavuje malý úspech. Juhokórejská vláda pred časom obmedzila počet sirôt, ktoré je možné poskytnúť na medzinárodnú adopciu. Od roku 2007 sa taktiež snaží podporovať domáce adopcie.

Podľa článku miestnych novín Korea Times bolo v roku 2010 adoptovaných v Južnej Kórei 1 462 detí, do cudziny 1 013 detí. To je podstatný posun v porovnaní s rokom 2003, kedy do cudziny putovalo 2 258 detí, zatiaľ čo na domáce adopcie iba 1 641 detí.

Kritici ale tvrdia, že kvóta na medzinárodné adopcie má aj svoje tienisté stránky. "Kórejci chcú adoptovať krásne dievčatká, nie chlapcov. Nechcú postihnuté deti. Takže jediným výsledkom bude nárast počtu a kapacít detských domovov," uviedla Molly Holtová, ktorá vedie detský domov a agentúru pre medzinárodné adopcie Holt Children´s Services. Len v jej domove sú podľa nej stovky detí, ktoré nikdy nebudú mať vlastnú rodinu.

Spravodajská aplikácia Noviny TV JOJ pre iPhone TU. ZADARMO.

ISIFA