Legionári. Hrdinovia či odpadlíci?

Veľké peniaze, túžba po dobrodružstve či útek pred spravodlivosťou. To sú dôvody, pre ktoré mladí muži zo Slovenska vstupujú do služieb cudzej armády. V nej však neriskujú iba svoj život, ale aj prípadnú reputáciu po návrate do vlasti. Problém by mohol nastať najmä vtedy, ak by išlo o ozbrojené sily, ktoré bojujú proti záujmom Slovenska.

Potrebné je povolenie

Služba v cudzom vojsku nie je iba etickým problémom, ale aj trestným činom. Na Slovensku za to hrozí osem rokov väzenia. "Porušenie sa dopustí ten, kto slúži v cudzom vojsku bez toho, aby mal povolenie," upresnila expertka na trestné právo Lucia Kurilovská.

"Službu v cudzom vojsku môže povoliť prezident republiky, ako hlavný veliteľ ozbrojených síl. Splnenie kritérií posudzuje ministerstvo obrany," poskytol vyjadrenie hovorca prezidenta SR Marek Trubač.

Ďalšie informácie sú však predmetom utajenia. Známe je len to, že od vzniku republiky požiadalo o výnimku 103 záujemcov. 45 z nich povolenie získalo, 14 žiadateľov neuspelo. Zvyšok žiadostí nespĺňalo potrebné náležitosti. Od nástupu Ivana Gašparoviča do funkcie, žiadalo výnimku pre služby v cudzom vojsku 51 ľudí. Povolenie získalo 24 mužov.

Čistá minulosť

Ozbrojené sily tvrdia, že medzi seba zoberú len človeka s čistou minulosťou. "Podmienkou služby v armáde je čistý register trestov," dodal hovorca ozbrojených síl SR Milan Vanga.

Mnohých Slovákov, ktorí sa dostali na šikmú plochu, oslovila Francúzska cudzinecká légia, ktorá im poskytla novú identitu. Muž zo západného Slovenska prešiel spolu s ďalšími rodákmi regrutačným sitom a po tvrdom výcviku bojoval napríklad v Juhoslávii. Na vlastné oči videl zomierať nepriateľa i civilné obyvateľstvo. "Platili 150 mariek na deň," povedal bývalý legionár.

To, že sa niekto s podobnou minulosťou dostane do profesionálnej armády svojej vlasti, sa celkom vylúčiť nedá. "Tieto skutočnosti nezisťujeme, spoliehame sa na prehlásenie uchádzača, že neporušuje žiadnu z podmienok," podotkol Milan Vanga.

V USA je to inak

Podľa odborníka na medzinárodnú bezpečnosť je to však úlohou vojenských spravodajských služieb. "Armáda by si mala overiť minulosť takéhoto človeka a zistiť jeho spoľahlivosť," myslí si bezpečnostný analytik Ivo Samson.

Oveľa citlivejšie to vraj vnímajú v Spojených štátoch amerických. Mnohí tamojší muži bojujú na strane teroristov. Okrem toho aj v legálnych armádach v Kanade či Izraeli. "Dôležité je, aby vojak ktorý slúži v cudzom vojsku, nebojoval proti vlastnému štátu," dodáva Ivo Samson.

Článok si môžete pozrieť aj cez iPhone či iPad vďaka novej aplikácii. ZADARMO.

ISIFA