NA VLASTNEJ KOŽI. Toto je škola v Burkina Faso

NAKAMTENGA / Konečne dva týždne bez školy! Väčšina našich detí v týchto dňoch plesá nad vytúženými prázdninami. My sme boli na mieste, kde by ste takúto vetu od školákov ale nikdy nepočuli.

Najvyššia negramotnosť

Burkina Faso má najvyššiu negramotnosť. Zmenou majú byť miestne deti. Šancu zobrať osud do vlastných rúk dostávajú v dedine Nakamtenga, kam sme zavítali s podporou Európskej komisie, Slovak Aidu a platformou MVRO.

Vďaka iniciatíve miestnych obyvateľov a manželského páru dobrovoľníkov zo Švédska tu vyrástla škola pre predškolákov, školákov aj dospelých. "Poprosili ma o pomoc. Keď som sa s nimi prišli pred trinástimi rokmi porozprávať, už mali nazbieraný piesok. Ich snaha ma dojala a tak som sem prišla," hovorí zakladateľka školy Eva Karlsson. 

Prvým krôčikom bola materská škola. Eva a Lennart ihneď pochopili, čo tunajší ľudia potrebujú najviac. "Učíme ich o hygiene, starostlivosti o zdravie a hospodárení. Tieto tri oblasti spolu úzko súvisia a sú piliermi našej práce dodnes," hovorí zakladateľka školy.

Voda a mydlo nadštandard

Umyť si ruky je pre našinca samozrejmosť. V Burkine je čistá voda a mydlo stále nadštandard. "Umývame si ruky pred vstupom do triedy. Pred obedom aj mydlom. Každé z našich 130-tich detí má kefku a po jedle si vyčistí zuby. Toto sú návyky na celý život. Musí sa však s nimi začať včas. Ináč si človek zvykne na špinu," hovorí Eva Karlsson.

Chodiť do školy znamená aj dostať jedno teplé jedlo denne. Plné bruško ale nie je jediným lákadlom. "Najradšej mám písanie," hovorí jeden zo žiakov. Deti by to raz chceli dotiahnuť do zamestnania ako je policajt, učiteľka či minister.

Byť vzdelaným človekom je snom nielen malých Burkinčanov ale aj ich rodičov, či starších súrodencov. "Tento rok sme otvorili školu pre šičky. Patrí ku škole a je o ňu veľký záujem," hovorí Eva Karlsson, ktorá založila miestnu školu.

Vianočnú výzdobu by ste na tejto škole hľadali márne. To ešte neznamená, že sa tunajšie deti na Vianoce netešia. Keď sme sa ich pýtali, čo by chceli pod stromček, najprv len nechápavo gúľali očkami. "Najesť sa," povedalo jedno z dievčatiek.

Ježiško chodí s plným hrncom

Až neskôr sme sa dozvedeli, že sem Ježiško nechodí s plným mechom hračiek, ale s plným hrncom. "Vianoce pre nás znamenajú, že sa dosýta najeme. V škole navaríme veľa jedla. Veľa mäsa a každý môže jesť, koľko mu hrdlo ráči," hovorí zakladateľka školy.

To, že vzdelanie je základ dôstojného života si uvedomuje celý svet. Aj preto si ľudstvo stanovilo, že do roku 2015 spozná školské lavice každé dieťa sveta. Dnes už síce vieme, že sa to v stanovenom čase nepodarí, no nesmieme poľaviť. Pre každé ďalšie zaškolené dieťa ide totiž o doživotnú zmenu k lepšiemu.

Staňte sa fanúšikom spravodajstva TV JOJ na sociálnej sieti FACEBOOK a vyhrajte!