Zomrel legendárny premiér Ariel Šaron (†85)
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
JERUZALEM / Bývalý izraelský premiér Ariel Šaron v sobotu zomrel vo veku 85 rokov po tom, ako strávil osem rokov v kóme. Podľa miestnych médií bol Šaron jedným z najvýznamnejších politikov v histórii Izraela, aj keď jeho kariéru sprevádzali viaceré kontroverzie. Do kómy upadol v januári 2006 po utrpení mŕtvice. Šaron bol hospitalizovaný v nemocnici Šiba na okraji hlavného mesta Tel Aviv. Lekári sa k príčinám jeho úmrtia zatiaľ nevyjadrili, mali by tak ale urobiť ešte v sobotu.
Kóma
Stav bývalého izraelského premiéra Ariela Šarona, ktorý osem rokov ležal v kóme, sa v posledných dňoch opäť zhoršil a bol "extrémne kritický". Ešte vo štvrtok 9. januára o tom informoval zástupca nemocnice Šeba v Tel Avive.
Armádny rozhlas s odvolaním sa na nemenovaný nemocničný zdroj uviedol, že Šaronovi už ostáva len "pár dní či dokonca hodín života". Riaditeľ nemocnice Zeev Rotstein ešte v nedeľu varoval, že 85-ročnému expremiérovi hrozí bezprostredná smrť. 11. januára vo veku 85 rokov zomrel.
Významný politik
Šaron bol začiatkom roka 2006 na vrchole svojej moci, keď ho paralyzovala ťažká porážka. Odvtedy bol v kóme, napojený na dýchacie prístroje. V septembri podstúpil operáciu na zavedenie novej vyživovacej trubice.
Expremiér patril k pilierom izraelskej pravicovej politiky. Preslávil sa napríklad stiahnutím izraelských vojakov a osadníkov z palestínskeho Pásma Gazy v roku 2005. Ten istý rok sa rozišiel so svojou stranou Likud a frustrovaný neústupčivými radikálmi založil centristické hnutie Kadima.
Kto bol Ariel Šaron
Šaron bol premiérom Izraela v rokoch 2001 až 2006. Predtým zastával rôzne ministerské posty - viedol rezorty diplomacie (1998-1999), energetiky a vodných zdrojov (1996-1999), bývania a výstavby (1990-1992), priemyslu (1984-1990) a obrany (1981-1983). Pred vstupom do politiky bol jedným z najprominentnejších a najvýznamnejších vojenských veliteľov, pričom začínal ako parašutista. Bojoval vo vojne o nezávislosť (1948), šesťdňovej vojne (1967) a jomkipurskej vojne (1973). Ako minister obrany tiež v roku 1982 nariadil rozpútanie libanonskej vojny. Ako premiér sa do dejín zapísal najmä tým, že v roku 2005 rozhodol o stiahnutí izraelských osadníkov z Pásma Gazy.