Rusi priznali, že ich jednotky nie sú pri ukrajinských hraniciach na cvičení

MOSKVA / Kremeľ v sobotu priznal, že ruské jednotky nie sú pri ukrajinských hraniciach na cvičení, ale že ich tam rozmiestnili v reakcii na nestabilnú situáciu na Ukrajine. Kremeľ predtým tvrdil, že jednotky sú na rutinných vojenských manévroch.

Pripravení na boj

Podľa NATO sa pri rusko-ukrajinských hraniciach nachádza asi 40 000 dobre vyzbrojených vojakov pripravených na boj. "Máme vojenské sily v oblasti ukrajinských hraníc. Niektoré sú tam trvalo, no ďalšie sú tam ako posila pre to, čo sa deje na Ukrajine," vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Na Ukrajine prebieha podľa neho vojenský puč a každá krajina by prijala všetky opatrenia na zaistenie vlastnej bezpečnosti.

Peskov tiež zdôraznil, že Rusko má ako suverénny štát právo nasadiť svoje jednotky kdekoľvek na svojom území. Odmietol obvinenia, že ruská armáda zasahuje aj na území Ukrajiny.

Moskva má využiť svoj vplyv

Americký minister zahraničia John Kerry v telefonickom rozhovore so svojím ruským kolegom Sergejom Lavrovom vyzval Moskvu k plnému a bezodkladnému dodržiavaniu štvrtkovej dohody o Ukrajine. Uviedol to podľa agentúry AFP vysoký predstaviteľ ministerstva.

Kerry vraj dal jasne najavo, že najbližšie dni budú kľúčové pre realizáciu podmienok dohody, najmä pre "odzbrojenie ozbrojených skupín a návrat ilegálne okupovaných budov ich legitímnym vlastníkom".

Biely dom v piatok zopakoval požiadavky, aby Moskva využila svoj vplyv na separatistov a prinútila ich k opusteniu obsadených budov, a znovu pohrozil tvrdšími sankciami voči Rusku.

Sektory ruskej ekonomiky

"Veríme, že Rusko má značný vplyv na činnosť tých, ktorí sú zapojení do destabilizačných aktivít na východe Ukrajiny," uviedla poradkyňa amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Susan Riceová.

Dodala, že ak nebude Rusko plniť záväzky nadobudnuté vo štvrtok v Ženeve, budú Spojené štáty i ich partnerské európske krajiny pripravené uvaliť dodatočné sankcie, ktorých cieľom by mohli byť významné sektory ruskej ekonomiky.

Obama bráni diplomatovi vo funkcii

Americký prezident Barack Obama v piatok podpísal zákon, ktorého cieľom je zabrániť iránskemu diplomatovi Hamídovi Abútálebímu v pôsobení vo funkcii veľvyslanca pre OSN. Informovalo o tom agentúry AP a Reuters.

Zákon bráni vo vstupe do Spojených štátov ľuďom spojeným so špionážnymi či teroristickými aktivitami namierenými proti USA a ľuďom, ktorí by mohli predstavovať hrozbu pre bezpečnosť krajiny. OSN má sídlo v New Yorku.

Prerušené diplomatické styky

USA už skôr odmietli Abútálebímu udeliť vízum. Irán toto rozhodnutie minulý týždeň označil za protiprávne a prehlásil, že nemieni za svojho kandidáta hľdať náhradu.

Abútálebí podľa iránskej strany patrí k najlepším a najskúšenejším diplomatom v Íráne s praxou v Taliansku, Belgicku a Austrálii. Washington ho však spája s akciou z roku 1979, kedy sa skupina radikálov zmocnila americkej ambasády v Teheráne a zajala desiatky rukojmníkov.

USA potom podnikli neúspešnú záchrannú akciu a s Iránom prerušili diplomatické styky, ktoré dodnes neobnovili. Abútálebí obvinenia odmieta a tvrdí, že vtedy fungoval len ako tlmočník medzi oboma stranami.

Udelené vyznamenania

Ruský prezident Vladimir Putin udelí štátne vyznamenanie niektorým ruským vojakom, ktorí sa podieľali na obsadení ukrajinského poloostrova Krym. Prezident to podľa agentúry Reuters povedal štátnej televíznej stanici Rossija.

V rozhovore komentoval tiež tému normalizácie vzťahov medzi Ruskom a Západom, všetko vraj teraz záleží práve na Západe. Uvítal tiež pozíciu bývalého nórskeho premiéra Jense Stoltenberga za nového šéfa NATO.