Strety v Slavjansku pokračujú, povstalci zostrelili vrtuľník

SLAVJANSK / Minimálne dvadsať mŕtvych odporcov prozápadnej vlády si podľa proruských separatistov v pondelok vyžiadali vojenské akcie vo východoukrajinskom meste Slavjansk. Štyroch mŕtvych údajne hlási armáda. Vzbúrenci v Slavjansku zostrelili bojový vrtuľník, iná armádna helikoptéra raketami zničila nákladný vlak, ktorý sa povstalci chystali obrniť a nasadiť do bojov o mesto.

Separatisti hlásia mŕtvych

"Vpádu protivníkov do mesta sme dokázali zabrániť s veľkým úsilím. Na našej strane je veľa mŕtvych, možno aj viac ako 20 ľudí," oznámili separatisti. Podľa ministra Arsena Avakova proti armáde stojí asi 800 ozbrojencov, ktorí majú k dispozícii zbrane veľkého kalibru a granátomety.

Paľbou z guľometu vzbúrenci zostrelili vrtuľník ukrajinskej armády Mi-24. Stroj sa údajne zrútil do rieky. Posádka pád prežila a je údajne v bezpečí. Stratený stroj je už štvrtým, ktorý v posledných dňoch povstalci na severe Doneckej oblasti zničili.

Ukrajinské ministerstvo obrany informovalo, že iný bojový vrtuľník raketovým útokom zlikvidoval pri Slavjansku nákladný vlak, ktorý chceli povstalci nasadiť v bojoch o mesto.

Protiteroristická operácia

Situácia v oblasti je tak naďalej napätá. Zmierniť by ju podľa Moskvy a Washingtonu mohla misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Boje v Slavjansku, ktorý je strategickým miestom na nepokojnom ukrajinskom východe, trvajú už niekoľko dní a doposiaľ si vyžiadali niekoľko životov. Kyjev do operácie, ktorú nazýva protiteroristickou, nasadil obrnené vozy a helikoptéry.

Podľa správ médií sa vojaci snažia zlikvidovať ďalšie barikády a kontrolné stanovisko, ktoré radikáli v meste vystavali. Centrum Slavjanska je naďalej pod kontrolou separatistov, armáda ale mesto obkľúčila a vykonáva akcie, ktoré majú podľa všetkého demonštrovať silu.

Podpora terorizmu

Ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov vyhlásil, že vojenská operácia na východe krajiny bude pokračovať aj naďalej. Zároveň obvinil Moskvu, že organizuje nepokoje a že sa snaží snaží oblasť pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami úplne destabilizovať.

"Povedzme si to otvorene. Obyvatelia týchto oblastí podporujú separatistov. Podporujú teroristov, čo výrazne ovplyvňuje vykonávanie protitroristickej operácie," povedal Turčynov.

Kremeľská rada pre ľudské práva v pondelok v prehlásení konštatovala, že chce OBSE pomôcť s organizovaním mierových rozhovorov. V dokumente taktiež vyzvala ukrajinský parlament, aby zastavil vojenské operácie v Donecku a ďalších východoukrajinských regiónoch, a ozbrojenú opozíciu, aby zložila zbrane a súhlasila s jednaním.

Časť rady v marci kritizovala obsadenie ukrajinského Krymu a taktiež apelovala na Moskvu, aby sa voči Ukrajine zdržala násilia.

Pochovali Markina

Proruskí aktivisti v juhoukrajinskom prístave Odesa v pondelok ohlásili zámer obsadiť miestne verejné budovy po tom, ako sa stretli na pohrebe politika, ktorý spolu s desiatkami ďalších ľudí prišiel o život v dôsledku piatkových nepokojov.

Člen oblastného parlamentu Vjačeslav Markin známy ako hlasný odporca vlády v Kyjeve podľahol v nedeľu popáleninám utŕženým pri požiari, ktorý vypukol v budove so zabarikádovanými prívržencami proruského hnutia.

Na pohrebe sa zúčastnilo približne 300 sympatizantov označujúcich Markina za hrdinu, pričom mnohí z nich dávali svoju príslušnosť najavo čierno-oranžovou Stuhou svätého Juraja používanou Rusmi ako symbol vojenskej cti.

Aktivisti vyhlásili, že v popoludňajších hodinách plánujú vtrhnúť do sídla oblastnej samosprávy v Odese a nasledovať tak príklad obyvateľov iných miest na ukrajinskom východe a juhu, kde sa úradov a policajných staníc v uplynulých týždňoch zmocnili separatisti.

Piatkové násilie medzi stúpencami a odporcami odtrhnutia Odesy od Ukrajiny si vyžiadalo vyše 40 mŕtvych a je tak najkrvavejšou udalosťou od vypuknutia vzbury proti Kyjevu po februárovom odvolaní a úteku proruského prezidenta Viktora Janukovyča.

Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov v pondelok oznámil, že do národnostne zmiešaného mesta vysiela nové špeciálne sily, ktorých základ tvoria civilní aktivisti snažiaci sa pomôcť v týchto ťažkých dňoch.

Dočasný premiér Arsenij Jaceňuk predtým pripísal zodpovednosť za tragický požiar polícii, ktorej celé miestne vedenie následne odvolali.

Dodávky ruského plynu

Nemecká kancelárka Angela Merkelová telefonicky hovorila s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Zhodli sa, že k zníženiu napätia na Ukrajine, je potrebný účinný medzinárodný zásah.

Oznámila to tlačová služba Kremľu. Podľa agentúry Reuters sa hovorilo tiež o tranzite ruského plynu do Európy.

Agentúra DPA rovnako s odkazom na Putinov úrad uviedla, že ruský prezident kládol dôraz na riešenie vyjednávania medzi kyjevskou vládou a proruskými vzbúrencami. Merkelová rozprávala o tom, aby sa sprostredkovateľskej misie medzi znepriatelenými stranami chopila Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Merkelová a Putin hovorili tiež o situácii okolo dodávok ruského plynu a jeho tranzitu cez Ukrajinu, a to na základe výsledkov nedávnej schôdzky zástupcov EÚ, Ruska a Ukrajiny vo Varšave.

Ďalšie schôdzy

Ruský predstaviteľ v piatok v poľskej metropole podľa Reuters pohrozil, že Moskva v júni obmedzí dodávky zemného plynu na Ukrajinu, ak neobdrží finančné zálohy.

Účastníci varšavskej schôdzky sa zhodli na ďalších dvoch stretnutiach ešte tento mesiac. Nasledujúca schôdza sa uskutoční o dva týždne, ďalšia potom na konci mája. Zapodeivať by sa mali všetkými stále otvorenými právnymi aj hospodárskymi otázkami okolo dodávok plynu.

Rusko-ukrajinský spor o plyn ďalej prehlbuje napätie na Ukrajine, kde sa na východe krajiny po anexii Krymu Ruskom zvýšila aktivita proruských separatistov. Ozbrojenci, ktorí žiadajú pripojenie východnej Ukrajiny k Rusku obsadili v posledných týždňoch štátne úrady v rade miest.

+37 fotiek

Nepokoje na Ukrajine