Svet si pripomína koniec druhej svetovej vojny

BRATISLAVA / Dňa 8. mája si krajiny Európskej únie pripomínajú výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. Deň víťazstva nad fašizmom je štátnym sviatkom aj Slovenskej republiky.

Podpísaná kapitulácia

Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939, keď Nemecko napadlo Poľsko. Vojská agresorov (najmä Nemecka a Japonska) v prvých rokoch vojny dosahovali veľké víťazstvá na všetkých frontoch. K obratu v prospech spojencov, na čele ktorých stáli veľmoci - ZSSR, Veľká Británia a USA došlo na prelome rokov 1941 a 1942, keď sovietske vojská odrazili nápor fašistov v bitke o Moskvu. O rok neskôr zopakovali prelomový úspech v bitke o Stalingrad. Tú Červená armáda víťazne zavŕšila v zime v roku 1943.

Dňa 7. mája 1945 bola v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Remeši podpísaná kapitulácia, ktorú okrem predstaviteľov Nemecka podpísalo osem spojeneckých generálov (ZSSR, Veľká Británia, USA, Francúzsko), pričom 8. mája 1945 do 23.01 h. mali byť ukončené všetky boje.

Oslavy o deň skôr

Sovietske vedenie považovalo tento dokument za priebežný a preto sa tento akt podpisu zopakoval z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste.

Dňa 9. mája 1945 zdolali posledné zvyšky nemeckých vojsk v Prahe, keď českým povstalcom prišli na pomoc sovietske vojská. Časť Európy, ktorú oslobodili západní spojenci, si Deň víťazstva pripomína 8. mája a vo východnom bloku na čele so ZSSR ho oslavovali až na základe oslobodenia Prahy 9. mája. Po páde socialistického bloku sa vo viacerých východoeurópskych krajinách, až napríklad na samotné Rusko, presunuli oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom na 8. mája.

Rekonštrukcia bojov

Deň víťazstva nad fašizmom si Bratislava vo štvrtok pripomenie napríklad i ukážkou bojov z konca druhej svetovej vojny. Oslavy sa tento rok presunú na Primaciálne námestie, kde si rekonštrukciu bojov budú môcť pozrieť návštevníci trikrát. Prvá ukážka sa začne o 11:00, druhá bude o 13:00 a poslednú si diváci budú môcť pozrieť o 15:30.

Na oslavách na Primaciálnom námestí sa vo štvrtok zúčastní primátor Bratislavy Milan Ftáčnik i veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike Pavol Maratovič Kuznecov.

Výstava vojenskej techniky

Účasť prisľúbili aj priami účastníci oslobodzovacích bojov, štyria ruskí vojnoví veteráni, ktorí bojovali za oslobodenie Slovenska, a aj pamätníci zo Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

Popri ukážkach bojov si budú môcť ľudia pozrieť aj výstavu dobovej vojenskej techniky, ktorá bude na Hlavnom námestí. Vo štvrtok večer o 21:00 slávnostne rozsvietia aj pamätník obetiam druhej svetovej vojny na Slavíne.

Čo ste nevedeli...

1. Fašizmus

Pojem pochádza z latinského slova fasces a symbolizuje zväzok. Fašistická politická teória sa prvýkrát presadila v medzivojnovom Taliansku vedenom Benitom Mussolinim. Pôvodne toto slovo označovalo prúty zviazané červenou páskou s vyčnievajúcou sekerou.

2. Hnutie v Taliansku

Prvým politikom, ktorému sa podarilo aplikovať fašizmus v štátnej praxi, bol Benito Mussolini. Prvá fašistická organizácia mala názov Bojové zväzky Talianov. Všetko sa malo vzťahovať na štát, ktorý reprezentoval. Diktátor sa zžil s princípmi fašizmu veľmi rýchlo. Známy je jeho výrok "Štát som ja."

3. Vyvražďovanie Židov

Taliansky fašizmus sa stal inšpiráciou pre Nemecko. Vodca nacistov Adolf Hitler chcel mať moc ako Mussolini. Podobne ako Talian, i on si rýchlo osvojil diktátorské právomoci. Na rozdiel od talianskeho fašizmu kládli nacisti väčší dôraz na rasovú teóriu, ktorá viedla ku genocíde Židov. Agresívna nacistická medzinárodná politika niesla hlavnú vinu na rozpútaní druhej svetovej vojny. Porážka Talianska i Nemecka viedla k zániku oboch režimov a zničenia fašizmu ako významnej politickej sily. 

4. Súčasnosť

Na konci 20. storočia sa objavil rad menších skupín a politických strán s neofašistickými myšlienkami, ktoré sa šíria po celom svete. Relatívne významné neofašistické strany existujú napríklad v Taliansku. V Nemecku a v iných krajinách sa vplyv neofašizmu prekrýva s neonacizmom.