Radnica v Mariupole ľahla popolom
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
MARIUPOĽ / V juhoukrajinskom Mauriupoli v noci z piatka na sobotu horela radnica. Prístavné mesto na juhu Doneckej oblasti sa v posledných dňoch stalo novým ohniskom bojov medzi separatistami a jednotkami armády Národnej gardy, píše britský denník The Guardian.
Prestrelka na polícii
Oheň v budove mestského zastupiteľstva sa šíri z horných poschodí. O príčinách požiaru nie sú známe ďalšie informácie. Nepotvrdilo sa ani to, či sa v budove nachádzajú ľudia. Na miesto sa dostavili hasiči spoločne so zdravotníkmi, píše The Guardian. Vzbúrenci sa chystajú zaútočiť na mariupoľské letisko.
V piatok prepukli v Mariupole boje o miestnu policajnú stanicu. Zmocnilo sa jej 60 proruských separatistov. Medzi bezpečnostnými silami a radikálmi vypukla vo vnútri budovy prestrelka. Časť separatistov utiekla do mesta. Polícia zadržala štyroch z nich.
Konflikt počas osláv 9. mája si pozrite vo videu
Podľa informácií zahynulo v meste 20 ľudí. Médiá hovoria o vyššom počte, ktorý môže dosiahnuť 40 mŕtvych.
Spory medzi ľuďmi a políciou
Britskí novinári hovorili s obyvateľmi Mariupoľa. Tí konflikt popisujú inak. Polícia podľa nich prešla na stranu vzbúrencov. Proti všetkým zakročila armáda.
Ďalšie správy hovoria o tom, že separatisti zatkli policajného náčelníka. Rozpory podľa denníka The Guardian svedčia o tom, že obyvatelia postihnutého mesta sa nezhodujú s názormi policajného zboru. Redakcie píšu o občianskej vojne.
Dobili muža
Proruskí separatisti vnikli v piatok večer do úradovne Červeného kríža v Donecku a zadržali sedem pracovníkov organizácie, píše Daily Telegraph.
"Prepustili ich o druhej hodine. Jedného silno zbili," uviedla predstaviteľka Červeného kríža Irina Cariuková.
Vypuknutie katastrofy
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande v sobotňajšom spoločnom vyhlásení varovali, že EÚ je pripravená vyvodiť dôsledky a prípadne zaviesť tretiu sériu sankcií voči Rusku, ak spôsobí narušenie májových prezidentských volieb na Ukrajine.
Lídri najvplyvnejších krajín únie tak urobili deň pred konaním referenda v ukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti o nezávislosti. Pred uskutočnením plebiscitov v sobotu varoval dočasný prezident Ukrajiny Oleksandr Turčynov. Podľa jeho slov by hlasovanie za podporilo "vypuknutie katastrofy".
Zákaz referenda
Lídri proruských separatistov a odporcov vlády v Kyjeve na nedeľu pripravujú ľudové hlasovania, ktoré centrálna vláda označuje za protiústavné. Hlasovania zostávajú nejasnými vrátane samotného znenia otázky či zoznamu oprávnených voličov. Separatisti hovoria o viac ako dvoch miliónoch iba v Donecku.
Organizátori nemajú prístup k aktuálnymi zoznamom voličov. Ukrajinská ústava zakazuje referendum, ktoré sa nekoná na území celej krajiny a ktoré neschváli parlament v Kyjeve.
Ignorovali Putina
Proruskí aktivisti ešte začiatkom apríla po obsadení úradných budov v Donecku a Luhansku oznámili vznik ľudových republík a záujem o nezávislosť od vlády v Kyjeve. Podobná situácia predchádzala aj marcovému pripojeniu ukrajinského polostrova Krym k Ruskej federácii, čo vyústilo do najväčšej krízy medzi Západom a Moskvou od studenej vojny.
Napätá je najmä situácia na východe Ukrajiny- Lídri separatistov stredajšiu výzvu ruského prezidenta Vladimira Putina na odloženie hlasovaní odmietli.