Rebeli stop! Ukrajinskí politici rokujú bez nich, bezvýsledne

CHARKOV / V sobotu dopoludnia sa v Charkove opäť rokovalo o riešení ukrajinskej krízy. Prizvaní boli poslanci a vládni politici, ale stretnutia sa nezúčastnili separatisti z východnej Ukrajiny. Už prvé kolo v stredu v Kyjeve sa konalo bez nich. Absenciu povstalcov pri politických rokovaniach pritom kritizovali sami separatisti aj Moskva. Kyjev ale trvá na tom, že dialóg je možné viesť len so silami, ktoré nemajú krv na rukách. Proruskí separatisti demonštrujú.

Opäť v uliciach

Asi päťdesiat proruských aktivistov vyšlo v sobotu do ulíc Charkova. Demonštrujú proti zasadnutiu druhého okrúhleho stola, ktoré má viesť k riešeniu vnútropolitickej krízy a k obnove národnej jednoty. Za stolom aj tentokrát ale chýbajú separatisti, rovnako ako opoziční komunisti. Aj sobotňajšie rokovania sú stále bez konečného výsledku.

"Preč s juntou!" a "Fašizmus neprejde!" skandujú demonštranti z radov odporcov prozápadného kyjevského režimu. Protestujúci sa však nesnažia preraziť policajné zátarasy, ktoré chránia prístup k hotelu, kde sedia vládni predstavitelia a rokujú.

Rusi vinia Kyjev

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v súvislosti so sobotňajšími stretmi ukrajinských jednotiek so separatistami pri Slavjansku obvinilo Kyjev z neplnenia ženevských dohôd o mierovom riešení krízy, klamstiev a pokrytectva.

Okrúhly stôl vraj má len zamaskovať agresivitu "samozvaného režimu". ktorý ohrozuje najmä životy civilistov. Ruská diplomacia tiež spochybnila predčasné prezidentské voľby, ktoré sa majú konať budúci týždeň. Apelujú na to, či "voľby, ktoré sú doprevádzané výstrelmi, možno považovať za demokratické".

Politici a cirkev

V druhom najväčšom ukrajinskom meste sa v sobotu stretnú okrem iného bývalý ukrajinský prezident Leonid Kravčuk a Leonid Kučma a súčasný premiér Arsenij Jaceňuk. "S teroristami rokovať nebudeme," prehlásil Jaceňuk. Prizvaní boli tiež zástupcovia cirkvi a občianskej spoločnosti.

Okrúhly stôl je súčasťou "cestovnej mapy", ktorú kvôli riešeniu ukrajinskej krízy zostavilo švajčiarske predsedníctvo Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Podľa predbežných odhadov OSN si nepokoje na Ukrajine od novembra minulého roka vyžiadali už 250 životov, z toho 127 za mesiac od zahájenia operácie proti separatistom.

Tvrdšie sankcie na Rusko

Západ zvažuje uvaliť tvrdšie sankcie na Rusko, pretože to vedie "skrytú vojnu" na východe Ukrajiny, domnieva sa ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Deščycja.

Spojené štáty a Európska únia už zaviedli niekoľko kôl sankcií proti ruským predstaviteľom, ktorí figurujú v ukrajinskej kríze, a tiež proti ruským spoločnostiam, ktoré majú väzby na potrestaných ruských činiteľov a podnikateľov.

"Západ by mal nastoliť prísnejšie sankcie, ktoré by postihli špecifické hospodárske sektory ako bankovníctvo a ktoré by boli zasahovali ruských činiteľov s rozhodovacími právomocami," prehlásil Deščycja. "Tiež je dôležité vyhlásiť preventívne sankcie skôr, ako Rusko narobí ešte väčšie škody," dodal.

Rusko sa nezastaví

Šéf ukrajinskej diplomacie povedal, že nemeckí politici by si mali byť vedomí, "že Rusko sa nezastaví v Luhansku a Donecku". Pokiaľ teda nemecká vláda nechce niesť zodpovednosť za destabilizáciu regiónu, mala by byť voči Moskve tvrdšia.

Nemecko má blízke vzťahy s Ruskom a nemeckí podnikatelia zosilujú tlak na kancelárku Angelu Merkelovú, aby ju odradili od zavedenia nových, prísnejších ekonomických sankcií voči Moskve. Podľa nich by to mohlo dlhodobo poškodiť domáce firmy a tiež nemeckú ekonomiku.

Deščycja konštatoval, že Putin neplánuje "otvorene vpadnúť" na Ukrjainu, pretože sa obáva následkov, ako sú napríklad ďalšie sankcie. Kremeľ preto posiela "teroristov, aby vyvolávali nepokoje a aby dostali východnú časť Ukrajiny pod jeho kontrolu". 

Rokovania o plyne

Podľa Deščycja pochádza väčšina zbraní, ktoré používajú "rebelovia", z Ruska. "Pohraničníci zadržali pašerákov, ktorí sa snažili tieto zbrane dostať na Ukrajinu," uviedol. "Naviac sme zachytili množstvo telefonických hovorov medzi vodcami separatistov a ruskými agentmi, ktoré dokazujú, že separatisti dostávajú rozkazy z Ruska," dodal.

Deščycja tiež vyjadril obavy, že občania na niektorých miestach na východe Ukrajiny nebudú mať šancu hlasovať v prezidentských voľbách, ktoré budú 25. mája. Podľa Deščycja budú zastrašovaní zo strany "teroristov" a budú sa báť odvety.

Ukrajinský minister zahraničných vecí prehlásil, že Ukrajina vyjednáva s Ruskom o cene plynu a je pripravená zaplatiť trhovú cenu okolo 300 dolárov (približne 219 eur) za 1000 metrov kubických. Kyjev rokuje aj s Poľskom, Slovenskom a Ma´darskom o nákupe plynu a pracuje na znížení svojej závislosti na ruskom štátnom plynárenskom podniku Gazprom.