Posledný komunistický diktátor Wojciech Jaruzelski zomrel

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

VARŠAVA / Posledný líder komunistického Poľska, generál Wojciech Jaruzelski, v nedeľu zomrel vo veku 90 rokov. Potvrdil to niekdajší poľský prezident Aleksander Kwasniewski. Jaruzelského ešte pred dvoma týždňami hospitalizovali po tom, ako utrpel mŕtvicu.

Kontroverzný Jaruzelski

Jaruzelski bol opakovane hospitalizovaný aj v uplynulých rokoch, a to so závažnými ochoreniami vrátane zápalu pľúc a rakoviny, ktorú mu liečili pomocou chemoterapie. Vzhľadom na jeho zdravotný stav ho nemohli súdiť za krvavé potlačenie protivládnych protestov v roku 1970 ani za rozhodnutie z roku 1981 vyhlásiť v Poľsku výnimočný stav, ktorý bol namierený proti aktivitám hnutia Solidarita pod vedením neskoršieho poľského prezidenta Lecha Walesu.

Ako najvyšší predstaviteľ komunistickej strany Poľska nemal Jaruzelski ideálny triedny pôvod. Bol potomkom síce nie príliš významného, ale šľachtického rodu. Jaruzelského otec sa naviac v roku 1920 zapojil do bojov proti ruským boľševikom.

Po obsadení Poľska na začiatku druhej svetovej vojny odišla rodina Jaruzelských doí Livty. Tam ju však zadržali sovietske úrady a deportovali hlboko do ruského vnútrozemia. Zatiaľ čo jeho otec na Sibíri zomrel, on sám si z vyhnanstva odniesol "len" poškodený zrak.

Do Poľska sa Jaruzelski vrátil v radách poľských jednotiek bojujúcich po boku Červenej armády. Po vstupe do komunistickej strany v roku 1947 ho čakal strmý kariérny postup v armáde aj na mocenskom rebríčku Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PSDS).

Na jar 1968 menovali Jaruzelského ministrom obrany. Len niekoľko mesiacov potom sa poľská armáda podieľala na invázii Československa. Až po mnohých rokoch sa Jaruzelski za účasť na tejto akcii ospravedlnil a ozničil ju za "politicky hlúpy akt".

Z pozície ministra obrany niesol spoluzodpovednosť tiež za krvavé potalčenie protestov, ktoré v Poľsku prepukli na konci roku 1970. Pri stretoch s políciou a armádou vtedy zomreli štyri desiatky ľudí, za čo sa mal Jaruzelski po páde komunizmu zodpovedať pred súdom. Konanie proti nemu však bolo zastavené pre jeho zlý zdravotný stav.

V lete 1980 zachvátila Poľsko nová vlna stávok vyvolaná poklesom životnej úrovne. Zaskočení predstavitelia režimu si netrúfli zopakovať desať rokov starý scenár a namiesto ozbrojenej konfrontácie dali prednosť rokovaniu. Výsledkom bolo čiastočné narušenie mocenského monopolu PSDS, ktorá pristúpila na požiadavku umožniť vznik nezávislej odborovej organizácie Solidarita.

Rok 1981 sa preto v Poľsku niesol v znamení nádeje na uvoľnenie politických pomerov. Pre Jaruzelského to bol predovšetkým rok ďalšieho vzostupu. Vo februári ho menovali za predsedu vlády a v októbri zasadil v samotnom čele PSDS. Jeho postavenie bolo o to silnejšie, že aj naďalej zostával ministrom obrany.

V noci z 12. na 13. decembra 1981 nechal vyhlásiť v krajine mimoriadny stav. Moci sa ujala ním vedená Vojenská rada národnej záchrany, ktorá behom nasledujúceho roku a pol zatlačila opozíciu do podzemia. O život pri tom prišlo 56 ľudí a tisíce Poliakov vyhodili z práce.

Vyhlásenie mimoriadneho stavu si obhajoval až do konca života. Podľa neho predstavovalo menšie zlo nastoliť poriadok vlastnými silami ako riskovať ruskú intervenciu. Za násilnosti sa niekoľkokrát ospravedlnil a vo svojej autobiografii nazvanej O 30 rokov starší v tejto súvislosti poznamenal, že "i menšie zlo zostáva zlom".

V novembri 1985 sa stal predsedom Štátnej rady, teda najvyšším ústavným činiteľom Poľskej ľudovej republiky. Krátko nato sa však komunistický režim začal rúcať. V roku 1988 vypukla ďalšia zo sérií hospodárskych a sociálnych kríz, ktorá nútila predstaviteľov režimu k dialógu s opozíciou. Výsledkom rokovaní za okrúhlym stolom bolo vypísanie čiastočne slobodných parlamentných volieb, ktoré v júni 1989 s prehľadom vyhrala opozícia.

Všetky pokusy odsúdiť Jaruzelského za podiel na brutálnom potlačení demonštrácií z decembra 1970 alebo za vyhlásenie mimoriadneho stavu skončili bez vynesenia rozsudku. Podiel na tom malo zhoršujúce sa zdravie generála, ktorému na jar roku 2011 diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín. Okrem toho mal problémy so srdcom, prekonal zápal pľúc a v polovici mája dostal mŕtvicu.

Generál bol v rokoch 1981 až 1989 posledným vodcom komunistického Poľska, až kým neodstúpil, aby umožnil prechod krajiny k demokracii a vypísanie demokratických volieb. Okrem toho bol aj posledným vrchným veliteľom komunistickej Poľskej ľudovej armády.

V krajine ho vnímajú kontroverzne a časť Poliakov sa na neho pozerá ako na zradcu. Najviac mu vyčítajú zavedenie výnimočného stavu v roku 1981 po nepokojoch organizovaných hnutím Solidarita. Jaruzelski to zdôvodňoval snahou odvrátiť prípadnú sovietsku inváziu do Poľska.