Šimon Peres (91) začínal ako jastrab, končí ako holubica

TEL AVIV / V parlamentnej lavici strávil Šimon Peres polstoročie. Vystriedal najrôznejšie posty v dvanástich vládach a dvakrát viedol izraelský kabinet. V roku 2007 sa stal prezidentom. Ako hlava štátu si získal náklonosť väčšiny Izraelčanov. Vo štvrtok sa oficiálne lúči s prezidentským úradom.

Peres má za sebou bohatú politickú kariéru ako máloktorý predstaviteľ na Blízkom východe. V roku 1994 získal Nobelovu cenu za mier.

Má na svedomí jednu z najdôležitejších úloh štátu Izrael - vyzbrojovanie a armádne zákazky so zahraničím.

Prezident zasiahol do jadrového programu, ktorého existenciu Izrael nikdy oficiálne nepotvrdil. Obraz militantného aktivistu vystriedal celkom iný obraz. Peresa mnohí považujú za naivného politika.

Špinavá a intrigánska politika

Keď v pokročilom veku preberal prezidentský úrad, nemal veľkú podporu. Prekvapivo si ale nakoniec vydobyl vysokú mieru popularity.

Väčšinu politického života patril Peres k najmenej milovaným v Izraeli. Bol synonymom špinavej, zákulisnej a intrigánskej politiky. Keď ho zvolili za prezidenta, ľudia ho postupne začali milovať.

Aktívny od študentských čias

Peres sa narodil 2. augusta 1923. Pochádza z rodiny obchodníka z bieloruského Voložina (dnešný Višnev). S rodičmi sa presťahoval do Palestíny, keď mal jedenásť rokov.

Ako študent sa stal členom polovojenskej organizácie Hagana, ktorá sa usilovala o židovský štát. Počas druhej svetovej vojny spoluzakladal galilejský kibuc Alumuv a pôsobil v mládežníckej sekcii odborovej ústredne Histadrut.

Najmladší riaditeľ

Peres nikdy neopustil politiku. Po vzniku Izraela ho vymenovali za námestníka generálneho riaditeľa ministerstva a v roku 1953 sa stal vo svojich dvadsiatich deviatich rokoch najmladším človekom, ktorého kedy menovali na post generálneho riaditeľa ministerstva obrany.

Reprofoto/CDN.com

Mal na starosti nákup zbraní, nadväzoval strategické spojenectvá, ktoré boli pre novovzniknutý štát veľmi dôležité.

Izrael vďaka nemu získal vyspelé francúzske bojové stíhačky, nariadil výstavbu jadrového reaktora v Dimone a v roku 1956 spoločne s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom uskutočnil tajnú trojstrannú dohodu, na základe ktorej bola v tom istom roku zahájená Sinajská vojna.

Nonstop v politike

Ako líder Strany práce utrpel päť volebných porážok. V júli roku 2000 prehral i v prezidentských voľbách.

V novembri 2005 opustil po 37 rokoch Stranu práce a vstúpil do centristickej strany Vpred. Dvakrát zastával post premiéra, trikrát bol ministrom zahraničných vecí a dvakrát ministrom obrany.

"Dôležitá je budúcnosť, o minulosť sa nestarám. Som si istý, že počas svojho života zažijem mier na Blízkom východe. Aj keby som mal ostať v úrade o rok či dva," nechal sa nedávno počuť.

S krátkou prestávkou bol členom parlamentu od roku 1959 až do roku 2007, kedy ho zvolili za prezidenta. Na poste prezidenta ho vystrieda Reuven Rivlin.

ISIFA

Jastrab verzus holubica

Peresa kritizovala pravica za patetické a propalestínske postoje. Jeho politický guru ben Gurion vo svojich pamätiach napísal, že je zlomyseľný, nebezpečný a nesmie zastávať žiadnu funkciu.

"Vždy som bol jastrabom v momente, keď Izraelu hrozilo nebezpečenstvo. Ak vás chcú zabiť, stanete sa jastrabom. Ak chce s vami niekto uzavrieť mier, ste holubica. Je to jednoduché," povedal počas minuloročných osláv životného jubilea Peres.

Cvičí a pije víno

Minulý týždeň sa ospravedlnil za smrť štyroch palestínskych detí, ktoré zahynuli po útoku. Omylom ich zabila izraelská strela vypálená do Pásma Gazy. Chlapci pochádzali z jednej rodiny a na pláži hrali futbal.

Šimon Peres sa stretol s pápežom Benediktom XVI. vo Vatikáne:

Začiatkom augusta oslávi 91. narodeniny. K tajomstvám jeho dlhovekosti patrí každodenné cvičenie, málo jedla a dva poháre kvalitného vína. Je aktívny na sociálnych sieťach Facebook a Twitter.

+7 fotiek

Izraelský prezident Šimon Peres