EÚ zverejnila mená novo sankcionovaných ľudí a firiem

BRUSEL / Európska únia v stredu zverejnila mená troch ruských firiem a ôsmich ľudí, ktorých zaradila na sankčný zoznam. Dôvodom je reakcia Moskvy na dianie na Ukrajine. Na zozname je momentálne 95 ľudí a 23 firiem.

Na zozname firiem postihnutých novými sankciami sa ocitla Ruská národná komerčna banka, ktorá po anexii Krymu úplne ovládla miestny bankový sektor.

Sankciám je vystavený aj zbrojársky koncern Almaz-Antej a letecká spoločnosť Dobroljot, dcérska firma Aeroflotu, ktorý prevádzkuje lety na Krym.

Sankcie sa vzťahujú napríklad na Alexeja Gromova, vicekancelára prezidenta Vladimira Putina či oligarchov, ktorí majú blízko ku Kremľu, Arkadija Rotenberga, Jurija Kovaľčuka a Nikolaja Šamalova.

Ďalej sa na zoznam dostali Oksana Čigrina, vládna hovorkyňa Luhanskej ľudovej republiky, Boris Litvinov, predseda Najvyššieho sovietu Doneckej ľudovej republiky, Sergej Abisov, minister vnútra krymskej regionálnej vlády dosadenej Moskvou či Konstantin Malofejev, ruský podnikateľ poskytujúci finančnú a hmotnú podporu východoukrajinským separatistom.

Ľudia postihnutí sankciami nemôžu vstúpiť na územie EÚ a ich prípadné účty v európskych bankách nechá Brusel zablokovať. Zablokované by mali byť aj účty troch ruských spoločností.

Putinovi skalní

Prvýkrát od prijatia protiruských sankcií sa Brusel dostal tak blízko k prezidentovi Putinovi. Pozornosť vyvoláva najmä meno Arkadija Reotenberga, niekdajšieho Putinovho partnera v džude, ktorý nedávno získal kontrakt na vypracovanie ambicióznej štúdie na stavbu mostu spájajúceho anektovaný Krym cez Kerčský prieliv s ruskou pevninou.

Oligarchovia Kovaľčuk a Šamalov sú zakladateľmi mocného spoločenstva petrohradských politikov Ozero, ktoré malo byť založené s Putinovou účasťou v roku 1996.

Jeho hlavní členovia sú dodnes skalní fanúšikovia prezidenta a zastávajú kľúčové miesta v Kremli či ruskej ekonomike.

Nový súbor európskych sankcií zasiahol aj anektovaný Krym. tie zakazujú členským štátom podieľať sa na investičných a infraštruktúrnych projektoch na polostrove.

Európske firmy sa nebudú podieľať na rozvoji krymskej dopravy, telekomunikácií či energetiky. Nesmú a zapojiť do prieskumu ložísk ropy a zemného plynu, rovnako i do ich ťažby. Zakázané sú nielen priame a nepriame investície, ale aj uzatváranie poisťovacích zmlúv.

Sankcie obsahujú zoznam tovarov vyrábaných na Kryme, s ktorými európske firmy nemôžu obchodovať. Zoznam má 250 položiek.

Sankcie oceňuje ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. "Rozšírenie sankcií ukázalo, že Európa si uvedomuje rozsah zločinov, ktoré sa dopúšťajú teroristi s podporou a bezprostrednou účasťou Ruska, v Doneckej a Luhanskej oblasti," vyhlásilo ministerstvo.

"Ukrajina je Európskej únii a ďalším štátom, vrátane USA, Kanady a Japonska, vďačná za solidaritu s ukrajinským národom," dodáva.

Dvojsečná zbraň

Protiruské sankcie však pravdepodobne ovplyvnia nielen ruskú ekonomiku, ale aj tú západnú.

Podľa Russia Today sankciami najviac utrpí práve Londýn. Dôvodom je jeho blízky vzťah s Moskvou. S týmto tvrdením súhlasí aj ruský veľvyslanec v Británii Alexander Jakovenko. "Stále tvrdšie sankcie voči najväčším bankám v Moskve budú mať negatívny vplyv na Londýn a aj na celosvetovú ekonomiku," myslí si. Podľa neho sú dokonca nezákonné, nezmyslené a kontraproduktívne. 

Pred zavádzaním sankcií varujú aj nemeckí obchodní lídri, podľa ktorých môžu vyústiť do straty tisícok pracovných miest a zvýšiť ceny energií v Európe.

Ako sankcie ovplyvnia Slovensko, si môžete pozrieť v priloženej reportáži: