Rusko vidí NATO ako hrozbu, robí opatrenia

MOSKVA / Rusko upraví svoju vojenskú doktrínu tak, aby reagovala na priblíženie Severoatlantickej aliancie (NATO) k ruským hraniciam i na situáciu v Európe a na Ukrajine. Rozširovanie NATO považuje za hrozbu.

"Život ukazuje, že spoľahlivosť našich západných partnerov nie je stála," vyhlásil v utorok zástupca tajomníka kremeľskej bezpečnostnej rady Michail Popov.

"Priblíženie vojenskej infraštruktúry členských krajín NATO k hraniciam našej krajiny je jednou z najväčších hrozieb pre Ruskú federáciu," povedal. 

Jednoznačná je podľa neho aj snaha USA a ďalších krajín aliancie zvyšovať strategický útočný materiál, a to najmä vytvorením globálneho systému protiraketovej obrany, prijatím novým koncepcií využitia vojsk a vývojom nových zbraní, vrátane hyperzvukových rakiet, schopných niekoľkonásobne presahovať rýchlosť zvuku.

Farebné revolúcie

Nové vojenské hrozby sa podľa Kremľu prejavili napríklad pri konflikte v Sýrii a tiež na Ukrajine. Popov to označil za ďalšiu etapu politiky takzvaných farebných revolúcií.

Tento termín používajú ruskí predstavitelia pre označenie aktivít prodemokratických hnutí v Gruzínsku, Kirgizsku alebo aj na Ukrajine, kde série demonštrácií tento rok vo februári viedli k pádu prorusky orientovaného prezidenta Viktora Janukovyča a k nástupu prozápadnej vlády.

Popov sa vyjadril aj k situácii na anektovanom Kryme. "Dnes je už Krym súčasťou Ruska. Každá ozbrojená agresia voči polostrovu sa bude považovať za útok na Rusko," povedal.

Reakcia na agresiu 

NATO by malo tento týždeň na summite vo Walese rozhodnúť o zriadení niekoľkotisícovej vojenskej jednotky, ktorá bude schopná rýchlo reagovať na ohrozenie členských krajín.

"Zriadenie takéhoto oddielu by znamenalo viditeľnejšiu prítomnosť NATO na východe na tak dlho, ako to bude nevyhnutné," vyhlásil v pondelok generálny tajomník aliancie Anders Fogh Rasmussen.

Malo by ísť o reakciu na agresívne kroky Ruska na Ukrajine, ktoré vyvolávajú obavy najmä pobaltských krajín NATO, ale aj Poľska, z ďalšieho postupu Moskvy.

"Musíme sa postaviť realite, že Rusko nepovažuje NATO za partnera. Vidíme v ruských vojenských dokumentoch, počujeme vo vyhláseniach ruských politikov, že NATO pokladajú za súpera," vyhlásil Rasmussen.

NATO ako hrozba

Súčasnú vojenskú doktrínu podpísal v roku 2010 bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Túto plánuje Rusko v blízkej budúcnosti upraviť.

Dokument uvádza ako jednu z hlavných hrozieb bezpečnosti Ruska rozširovanie NATO k ruským hraniciam a budovanie strategickej protiraketovej obrany, územné nároky voči Ruskej federácii a jej spojencom, zasahovanie do ich vnútorných záležitostí či rozmiestnenie zbraní hromadného ničenia.

Rusko sa taktiež obáva zvýšenia počtu štátov, ktoré disponujú jadrovými zbraňami, porušovania medzinárodných dohôd v oblasti zbrojenia, ale aj rozširovania medzinárodného terorizmu.

Dokument počíta aj s možnosťou zaútočiť jadrovými zbraňami ako prví. "Ruská federácia si vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane ako odvetu za použitie jadrových alebo iných zbraní hromadného ničenia proti nej a (alebo) jej spojencom, rovnako aj v prípade agresie proti Ruskej federácii s použitím konvenčných zbraní v prípade, že je ohrozená samotná existencia štátu. O použití jadrových zbraní rozhoduje prezident Ruskej federácie," píše sa v dokumente.

Rusko podľa doktríny okrem iného považuje ozbrojený útok na účastnícky štát Spolkového štátu (Bielorusko pozn. redakcie) alebo akékoľvek akcie proti nemu s použitím vojenskej sily za akt agresie a podľa doktríny Rusko v takomto prípade podnikne odvetné opatrenia.

Dokument hovorí aj o rozvoji vzťahov vo sfére medzinárodnej bezpečnosti s ďalšími medzištátnymi organizáciami, kde zmieňuje EÚ i NATO.