Po samostatnosti netúžia len Škóti či Katalánci

BRATISLAVA / Katalánsky prezident v sobotu vyhlásil referendum o nezávislosti, ktorého dátum určil na 9. novembra. Katalánsko tak ide v stopách Škótska, ktoré o odtrhnutí hlasovali prednedávnom. Nie sú však jediní, vo svete je niekoľko regiónov, ktoré sa, doposiaľ márne, snažia o nezávislosť.

Pred niekoľkými dňami mali Škóti jedinečnú možnosť - v referende rozhodovali o nezávislosti.

Výsledok? Päťdesiatpäť percent hlasovalo za zotrvanie vo Veľkej Británii. Tristosedemročná únia Škótska s Anglickom sa tak nekončí. 

sita

Rozhodnutie škótskych voličov neodradilo katalánskych nacionalistov v snahách usporiadať vlastné referendum o nezávislosti, ktoré naplánovali na 9. novembra. Vláda v Madride ani ústavný súd ho však neodsúhlasili.

Katalánci majú svoj vlastný jazyk aj kultúru, populáciu dosahujúcu 7,5 milióna obyvateľov a jednou štvrtinou sa podieľa na HDP Španielska.

Na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia Katalánsko získalo autonómny štatút, ktorý však vydržal len do španielskej občianskej vojny a nástupu generála Franca. Po jeho smrti v 1975 sa Španielsko stalo konštitučnou monarchiou a Katalánsku bol onedlho prinavrátený autonómny štatút. Katalánski nacionalisti však bojujú za úplnú nezávislosť. 

Najnovšie prieskumy ukazujú, že si ju želá šesťdesiat percent z obyvateľov. Strach z toho, či by ako samostatná krajina prežili, Katalánci nemajú.

sita

Ďalším z aktuálnych príkladov separatizmu v Európe je donedávna ukrajinský Krym. V marci tohto roku, aj s podporou ruského prezidenta Vladimira Putina, vznika Krymská autonómna republika. Takmer 97 percent ľudí sa vtedy vyslovilo za pripojenie regiónu k Rusku.

sita

Opačným smerom, von z Ruska, sa snaží jedna z republík ruskej federácie - Čečensko.

Región je bohatý na ropu, avšak totálne zdevastovaný rokmi bojov medzi miestnymi separatistami a ruskými jednotkami. Nezávislosť Čečensko vyhlásilo v roku 1991, žiadny štát ju však neuznal. Výnimku predstavoval do roku 2001 Afganistan, ktorý bol v tom čase pod vládou hnutia Taliban. 

V roku 1992 Čečensko odmietlo podpísať pridružovaciu zmluvu s Ruskou federáciou a odvtedy sa Rusi snažili región ovládnuť, čo viedlo k dvom rusko-čečenským vojnám. Momentálne v krajine vládne tvrdou rukou Ramzan Kadyrov, ktorému sa ako tak podarilo krajinu stabilizovať. Útoky separatistov sa však sporadicky objavujú. 

sita

Nielen v Európe či Rusku sa stretávame s regiónmi, ktoré majú separatistické tendencie. V Kanade sa najväčšia provincia Quebec pokúša odtrhnúť už niekoľko desaťročí. V roku 1980 bolo za 40, 4 percenta a v roku 1995 len tesne neuspeli s 49,4 percentami. Samostatnosť vtedy nepodporilo husto osídlené okolie Montrealu a sever, kde žijú pôvodné kmene.

Dlhodobá snaha separatistov sa tak skončila neúspechom.

sita

Skúsenosti so separatizmom má aj Čína. Provincia Sin-Ťiang je určitou nárazníkovou zónou medzi nepokojnou strednou Áziou a stredom Číny. Ide o územie bývalej separatistickej republiky Východný Turkestan. Žijú tu najmä Ujguri, ktorí sa rovnako ako Tibeťania snažia o nezávislosť a sú často terčom útlaku a asimilácie čínskej vlády.

Ujguri sa už v minulosti pokúšali založiť vlastný štát, čo vyústilo v tridsiatych rokoch 20. storočia do Prvej Východoturkestanskej republiky a v štyridsiatych rokoch do Druhej Východoturkestanskej republiky.

Oblasť je v posledných rokoch miestom početných násilností a etnických nepokojov, ktoré si v roku 2009 vyžiadali v Urumči takmer dvesto obetí.

sita