Obama bombarduje siedmu krajinu za posledných sedem rokov

WASHINGTON / Americká armáda začala v utorok s bombardovaním pozícií radikálneho hnutia Islamský štát v Sýrii. Napriek tomu, že USA od 1942 nevyhlásili vojnu, ide už o siedmu krajinu za posledných sedem rokov, ktorá sa stala terčom útoku armády držiteľa Nobelovej ceny - Baracka Obamu.

Sýria je zatiaľ poslednou krajinou. Terčom aktuálneho bombardovania jednotiek USA a NATO sú pozície militantov z Islamského štátu, ktorí ovládli územia na severe a východe krajiny. Počet obetí sa zatiaľ vyšplhal na 120, môže však narásť. 

Podľa Pentagonu nejde o rýchlu záležitosť a konflikt v Sýrii sa môže ťahať niekoľko rokov. Pravdepodobne vedia o čom hovoria. Počas Obamovej vlády sa totiž USA vojensky angažovali v nejednej krajine.

sita

Afganistan (2001- do súčasnosti)

Po 11. septembri 2001 bolo len otázkou času, kedy USA zaútočia na Afganistan, ktorý odmietol vydať amerického nepriateľa číslo jeden, vodcu Al-Káidy, Usamu bin Ládina.

Konflikt začal bombardovaním najväčších miest - Kábulu, Kandaháru a Džalalabádu - a vyžiadal si desiatky tisíc obetí.

Napriek tomu, že sa v roku 2011 začal masový odsun vojsk a USA zverili bezpečnosť Afganistanu do rúk miestnym jednotkám, útoky nie sú ničím výnimočným.

"Ak budú USA a Pakistan chcieť, bude v Afganistane mier," vyhlásil na margo situácie vo svojej vlasti odchádzajúci prezident Hamid Karzáí.

sita

Jemen (2002 - do súčasnosti)

Spúšťačom dlhodobého konfliktu bola v prípade Jemenu smrť sedemnástich príslušníkov amerických námorných síl, ktorí zahynuli po útoku Al-Káidy na základňu v jemenskom Adene v roku 2000.

USA potom nepotrebovali žiadny výraznejší motív na to, aby o dva roky neskôr začali s bombardovaním jemenskej pôdy. Hlavným cieľom bola jedna osoba - Kaed Salim Sinan al-Hareti. Washington ho totiž považoval za hlavného veliteľa Al-Káidy v Jemene a bol aj podozrivým z útokov v Adene.

Američanom sa ho podarilo zabiť,  keď sedel v aute. Vtedajší námestník ministra obrany USA Paul Wolfowitz označil túto operáciu za veľmi úspešnú. 

Počas úradovania Georgea W. Busha išlo o niekoľko sporadických útokov, ktoré sa však vystupňovali s nástupom Baracka Obamu. A pokračujú dodnes. Podľa Human Right Watch tu od roku 2009 pri útokoch zahynulo 82 ľudí, z toho 57 civilistov.

sita

Irak (2003 - 2011)

5. Február 2003, New York, sídlo OSN. V tento deň a na tomto mieste predniesol americký minister zahraničných vecí Colin Powell výboru OSN reč, v ktorej spomenul, že Irak vlastní zbraň hromadného ničenia. Pre USA to bol dôvod, aby sa zapojili do ďalšieho vojnového konfliktu.

Prvý útok prišiel 20. marca 2003. Do troch týždňov iracká vláda padla. Získať kontrolu nad územím krajiny však nebolo vôbec jednoduché. Američania a ich spojenci narazili najskôr na odpor prívržencov zosadeného prezidenta Saddáma Hussajna, neskôr na rôzne sunitské či šítske skupiny, a pochopiteľne, aj na Al-Káidu.

Bombardovanie bolo pre miestne civilné obyvateľstvo tragédiou. Hovorí sa až o pol milióne obetí a podľa niektorých štúdií 70 percent úmrtí irackého obyvateľstva v rokoch 2003 až 2011 bolo v dôsledku výbuchu. 

sita

Pakistan (2004 - do súčasnosti)

Útoky na Pakistan síce začali už za čias Georgea Busha, avšak pod Obamom dosiahli nevídaných rozmerov. Podľa Úradu investigatívnej žurnalistiky sa stal Pakistan od roku 2004 terčom 390 útokov dronov, z toho 339 za Obamovej vlády. Výsledok? Štyritisíc mŕtvych, z toho jedna štvrtina civilisti.

Niet preto divu, že sa Američania dostali do konfliktu s pakistanskou vládou. "Americké drony nielen že ohrozujú územnú celistvosť našej krajiny, okrem toho aj poškodzujú naše snahy eliminovať terorizmus v našej krajine," vyhlásil v roku 2013 počas stretnutia s Obamom pakistanský premiér Nawaz Šarif. Pakistanci sa vydali do ulíc a protestovali - neúspešne. 

sita

Somálsko (2007 - do súčasnosti)

V januári 2007 podnikli Američania nálety na pozície údajných lídrov Al-Káidy v Somálsku. USA ich obviňovali, že sú zodpovední za bombové útoky na americké ambasády v Keni a Tanzánii, pri ktorých zahynulo viac ako dvesto ľudí. Američania mali plnú podporu somálskeho prezidenta Abdulláhi Yusufa Ahmeda.

Začiatkom septembra tohto roku džihádisti z milície aš-Šabab, napojenej na Al-Káidu a usilujúcej o vytvorenie islamského štátu, potvrdili, že ich líder Ahmed Godane zahynul po útoku amerických vzdušných síl. Godane patril v USA medzi desať najhľadanejších teroristov. Hnutie po jeho smrti sľubovalo pomstu a obyvateľstvo pripravilo na novú vlnu útokov. 

sita

Líbya (2011)

Vo februári 2011 vypuklo v Líbyi povstanie proti autoritatívnemu režimu. Armáda na to reagovala leteckým bombardovaním demonštrantov.

Barack Obama dal o mesiac neskôr vtedajšiemu lídrovi Muammarovi Kaddáfimu ultimátum: Buď odstúpiš alebo začneme s bombardovaním. Kaddáfi požiadavky Washingtonu odignoroval. Vojenská akcia preto na seba nenechala dlho čakať. Povstalcov okrem USA podporili aj niektoré európske i arabské krajiny či Kanada.

Občianska vojna skončila v rozmedzí ôsmich mesiacov, avšak chaos i boje medzi znepriatelenými frakciami stále pokračujú. Výsledkom sú tisíce mŕtvych Líbyjčanov.

sita