Putin sa stal rukojemníkom svojej bojachtivosti

MOSKVA / Taktické víťazstvá často končia strategickými porážkami a taký osud čaká aj Vladimira Putina, napísala v denníku Financial Times analytička Lilija Ševcovová z Moskovského centra Carnegie.

Najprv sa kalkulácie ruského prezidenta zdali správne: Západ zhltol anexiu Krymu a Ukrajinci nekládli veľký odpor zo strachu z veľkej vojny. V Rusku vybičoval vlastenectvo a mohol si robiť nároky na absolútnu moc aj bez rozpútania masových represií.

Ale tým, že z Ruska urobil vojnový štát, rozpútal Putin procesy, ktoré už sám nemôže zastaviť. Stal sa rukojmníkom vlastnej samovražednej politiky. Píše o tom portál Financial Times.com.

Tvári sa ako mierutvorca

Nemôže len tak vystúpiť z rozpútanej vojny bez toho, aby riskoval stratu moci. Teraz uzatvára dohody a tvári sa ako mierutvorca. Dokáže vládnuť len za cenu podmanenia si národa spôsobom, ktorý môže ospravedlniť jedine vojna. Rusi si skoro všimnú hospodárske problémy.

Putin rozbil usporiadanie sveta po Studenej vojne, ktoré mu umožňovalo hospodársky spolupracovať so Západom, hlavne v rope, a pri tom nechať ruskú spoločnosť uzavretú pred západnými vplyvmi. Ale agresia voči susednej krajine zaistila, že Ukrajinci vždy budú vzhliadať k Západu.

NATO nezmôže viac

Putinov mierový plán sa zameral na vyhlásenie prímeria, ktoré má zaistiť nový status quo. Kremeľ dal najavo, že alternatívou by bolo ďalšie krvipreliatie.

Nehodlá sa vzdať okupovaných krajín a jeho ponuky na urovnanie sú podporované temnými vyhrážkami krajiny, ktorá stále vlastní jeden z najväčších jadrových arzenálov na svete.

Západ sa neodváži nazvať ruský vpád agresiou. Eufemisticky hovorí o "politickom riešení" ukrajinskej krízy. To znamená, že bude prihliadať k zájmom Kremľa. Summit Severoatlantickej aliancie vo Walese ukázal, že NATO nie je pripravené urobiť o veľa viac než odsúdiť Rusko.

Novorusko je realita

Sľuby vojenskej pomoci Ukrajine, ktoré údajne poskytli niektoré členské krajiny NATO, nenastolí vojenskú rovnováhu, aj keď obe strany majú záujem predstierať opak. Západné sankcie nedonútia Putina k ústupkom.

Západ dokázal, že nie je pripravený vziať Ukrajinu pod svoj bezpečnostný dáždnik, ani uviesť do života medzinárodné záväzky, ktorými ručil za územnú celistvosť Ukrajiny.

Novorusko, ako sa hovorí územiu ovládanému proruskými separatistami, sa stáva realitou. Rozdelenie Ukrajiny bude potichu posvätené zvyškom sveta.

Putin sa prepočítal

Znamená to Putinovo víťazstvo? Práve naopak. Zase sa prepočítal. Myslí si, že môže robiť to, čo robievali iní ruskí vodcovia pred ním: podmaňovať si svojich poddaných tým, že uvedie Rusko do stavu neustálej konfrontácie s okolitým svetom.

Ale donekonečna opakovaná propaganda v ruských televíziách nebude fascinovať dlho. Ruská spoločnosť je ochotná akceptovať len krátku a víťaznú vojnu. Nie je pripravená na prelievanie krvi.

Málokto si praje zomrieť za Putinov režim. Správy o stovkách ruských vojakov zabitých na Ukrajine a o ich tajných pohreboch v Rusku už začali rozvracať vlasteneckú náladu.

Putin nie je Stalin

Rýchlo klesajúca životná úroveň vyvolá roztržky a Rusi sa začnú pýtáť, prečo sa majú omnoho horšie. Už teraz si 37 percent Rusov myslí, že záujmy jedincov sô dôležitejšie než štátne záujmy. Putin nie je nový Stalin. Nedokáže zmobilizovať Rusov pre Veľkú vlasteneckú vojnu.

Irónia tkvie v tom, že Novorusko sa onedlho pre ruského prezidenta stane problémom. Kremeľ si bude musieť poradiť s ťažko ozbrojenými separatistami, rozčarovanými, že sa im nepodarilo zaistiť si "štipendiá" Moskvy, zatiaľ čo doma sa začne zdváhať vlna protestov.

Moskva si bude musieť držať svojich hrdinov od tela. Tí, ktorí odvážne bojovali za "ruský svet", by sa mohli pre Putina stáť hrozbou skôr, ak by jim dovolil vstúpiť do vlastného Ruska. Vo vlasti sú vítaní len v rakvách.