Ekonomický rast v Severnej Kórei ohrozuje Kimovu diktatúru

PCHJONGJANG / Záhadné zmiznutie severokórejského vodcu Kim Čong-una vyvolalo po celom svete smršť špekulácií. Podľa toho, ktorým zvestiam človek verí, je najvyšší vodca buď chorý, mŕtvy alebo zvrhnutý po prevrate. Alebo sa jednoducho len pohráva s okolitým svetom.

Agentúra Bloomberg napísala, že tento stav dokazuje, ako málo vie svet o tom, čo sa deje vo vnútri tohto komunistického skanzenu

To málo, čo predpokladáme, je navyše často nesprávne. Väčšina ľudí si predstavuje severnú Kóreu ako krajinu, v ktorej sa vychudnutí obyvatelia plazia pod sivou oblohou.

Vraj to nie je také zlé...

Cudzinci, ktorí sa v poslednej dobe dostali do Pchjongjangu, však objavili mesto, ktorého obyvatelia sú síce chudí, no rozhodne nie sú bez peňazí. Obezitu vidieť len zriedkavo, to isté ale platí aj o hladujúcich. Reštaurácie tam zažívajú rozkvet. Ničím neobvyklým nie sú ani dopravné zápchy.

Pred dvomi rokmi priniesla agentúra Asia Press informáciu, že sa v Severnej Kórei objavili informácie o kanibalizme. Miestne úrady podľa týchto správ popravili muža, ktorý od hladu zjedol svoje dve deti. Pozrite si priloženú reportáž:

VIAC ČÍTAJTE TU: Pravá tvár Severnej Kórey. Hlad taký, že otcovia jedia svoje deti

Juhokórejská agentúra Jonhap hovorí až o troch mužoch popravených za kanibalizmus.

K pochopeniu súčasnej Severnej Kórey však musí človek pripustiť, že jej ekonomika sa neblíži ku kolapsu. V skutočnosti od konca 90. rokov, kedy sa v KĽDR zrútil štátny priemysel a hladomor zabil odhadom 600 tisíc ľudí, severokórejská ekonomika neustále rastie. Síce pomaly, ale vyrovnane.

Pchjongjang prestal zverejňovať štatistiky pred pol storočím, preto nie je možné zistiť presné čísla o raste hospodárstva. Juhokórejská centrálna banka odhaduje, že za posledné desaťročie rástol hrubý domáci produkt KĽDR priemerne o 1,3 percenta. Niektorí pozorovatelia pripúšťajú, že skutočný údaj môže byť ešte o niečo vyšší - okolo dvoch percent.

To nie je príliš vysoké číslo, najmä v porovnaní s podstatne vyšším rastom v celej východnej Ázii. Dokazuje však, že krajine sa darí lepšie, než sa všeobecne verí.

V minulom roku svet prehliadol významný severokórejský úspech: Po prvýkrát za takmer tri desaťročia sa severokórejským roľníkom podarilo vypestovať dostatok poľnohospodárskych produktov, aby uspokojili základné potreby obyvateľstva. Navzdory suchu predbežné správy naznačujú, že aj tohtoročná úroda bude dobrá.

Nelegálna trhová ekonomika

Tento úspech vzišiel z nutnosti. V 90. rokoch klesla priemyslová výroba KĽDR na polovicu a kolaps hospodárstva viedol k hladomoru. Valná väčšina Severokórejčanov prežila vďaka tomu, že vytvorili nelegálnu trhovú ekonomiku.

Nemali na výber. Keď boli regály s potravinami v miestnych obchodoch prázdne, stali sa z prídelových lístkov bezcenné papiere.

Súkromné podnikanie začalo v malom. Poľnohospodári si začali pestovať vlastnú úrodu na políčkach na horských svahoch. Robotníci začali používať (alebo kradnúť) vybavenie zo štátnych tovární na výrobu vlastných produktov.

Niektorí ľudia si otvorili tajné reštaurácie, iní neoficiálne krajčírske dielne. Trhoviská, ktoré do tejto doby režim sotva toleroval, začali legálne fungovať.

Ako sa dalo očakávať, niektorí z tejto novej severokórejskej "podnikateľskej triedy" relatívne zbohatli a začali sa obzerať po lukratívnejších príležitostiach. Objavili sa súkromné dielne, pohostinstvá a reštaurácie.

Niekotrí pozorovatelia tvrdia, že podobné zmeny k lepšiemu sú obmedzené len na hlavné mesto Pchjonjang. Dostupné dôkazy ale naznačujú, že život sa zlepšuje aj na dedinách.

Umiernené reformy započaté v tichosti v roku 2012 umožnili ďalšiu premenu poľnohospodárskeho sektora. Severokórejskí farmári môžu zaregistrovať svojich rodinných príslušníkov ako svojich zamestnancov a môžu si ponechať tretinu toho, čo vyprodukujú. Zbytok odvádzajú štátu.

Teplá voda znamená luxus

Pchjongjang vždy bol a bude privilegovaný. Jeho obyvatelia si tu užívajú veci, ktoré by ľudia na vidieku považovali za nepredstaviteľný luxus. Napríklad príležitostne tečúcu teplú vodu. Za posledné desaťročie sa priepasť medzi Pchjongjangom a vidiekom ešte zväčšila.

Pre bohatých je aj nová štátna pizzeria v kórejskom meste Sunčchon. Reštaurácia je prvá svojho druhu mimo mesta Pchjongjang. VIAC SA DOČÍTATE TU: KĽDR má novú pizzeriu, talianska špecialita je len pre bohatých

Reprofoto/Daily NK/Andrew Cheng

Dalo by sa predpokladať, že priaznivejšie ekonomické podmienky by mohli poskytnúť severokórejskému režimu oddychový čas. Ale vzbury málokedy vypuknú, keď sú ľudia zúfalí. Omnoho častejšie ich rozpútajú ľudia, ktorí veria, že by život mohol byť podstatne lepší pod iným vedením.

Ekonomický rast prináša väčšie povedomie o úspešnejšom okolitom svete. A vďaka zmenám sa ľudia začínajú menej báť vlády, pretože ich živobytie už nie je závislé od štátu.

Svetlejšie zajtrajšky pre Severokórejčanov by tak mohli znamenať temnejšie časy pre severokórejský režim.